adam j. pallo

Tridsať očí prehliadlo telo. Ležalo na chodníku a nikoho nezaujímalo podobne ako v časoch, keď ešte dýchalo. Susedia z bytovky vedeli, že je to žena zo šiesteho poschodia. Prečo skočila z balkóna nikto nezisťoval.

Pán Borovský bol 40 ročný právnik vysokej postavy, vždy elegantne oblečený s prehnaným množstvom gélu vo vlasoch. Rád počúval Sinatru, lúskal prstami a po desiatich rokoch manželstva začal milovať fotenie aktov mladých slečien.

Pani Borovská bola 43 ročná učiteľka nemčiny. Milovala Schopenna, ostré nemecké "s" a sacherovu tortu. Pred desiatimi rokmi milovala aj svojho manžela. Ostatných deväť rokov a jedenásť mesiacov sa stala dobrou "herečkou" v komédii vlastného manželstva.

Manželia Borovskí boli promiskuitní sadomasochisti, ktorí nebrali ohľad nielen na cudzie, ale ani na vlastné city. Pri raňajkách si rozprávali, čo sa im podarilo v noci "uloviť", zneužiť a odhodiť. Zapísali si body na tabuľu, ktorá visela v kuchyni a až do ďalších raňajok sa nestretli.

Pán Borovský zdedil päť rokov po svadbe byt. Kým do podnájmu neprišla Gita, vystriedali sa v ňom šiesti nájomcovia.

Slečna Gita bola čerstvá absolventka Filozofickej fakulty. Vyštudovala francúzsky jazyk. Milovala francúzske "r", Honore de Balzaca, songy Edith Piaf a bagety. Ju nemiloval nikto.

Kufre nechala na chodbe a prešla sa po byte.

"Myslím, že zostanem. Som unavená a nechce sa mi ďalej hľadať. Dajte mi kľúče, zajtra dohodneme papierovačky." - dala pánovi Borovskému peniaze za prvé dva mesiace aj zo zálohou, zobrala mu z rúk kľúče a zabuchla za sebou dvere.

Vyšla na balkón a pozerala na chodník. Pán Borovský, prekvapený z rázneho jednanie novej podnájomníčky, vyšiel z paneláku a pozrel sa smerom hore na okná bytu. Gita sa usmiala a zamávala mu.

Nastúpil do auta a zaparkoval o dve ulice, do ktorej ani slepci nechodili. Rozopol si rázporok a po niekoľkých pravidelných pohyboch pravou rukou, papierovou vreckovkou zotieral "plody" ručnej práce z volantu.

Pani Borovská sa v ten deň poobede zoznámila s novou kolegyňou. Nemala pre ňu darček, lebo ju nenávidela ako všetky ostatné kolegyne. Včera v noci, keď jej o novom prírastu v učiteľskom zbore povedal riaditeľ, rozzúrila sa tak, že mu bičovala jeho chrbát aj potom, čo pán riaditeľ dostal zo seba obsah semenníkov.

Gita jej podávala ruku a snažila sa zachytiť trasu jej pohľadu. Chcela jej pozerať priamo do očí, no pani Borovská trasu zakaždým menila. Nepozrela sa jej do očí ani vtedy, keď jej ukazovala ich spoločný kabinet.

"Fajčíte?" - spýtala sa Gita.

Pani Borovská neodpovedala. Zapálila si cigaretu, pustila cdčko Schopena a začítala sa do nemeckých novín.

Pán Borovský prišiel na druhý deň do bytu za Gitou. Mal náhradný kľúč a keď mu po troch klopaniach nik neotvoril, vstúpil. Na chodbe boli otvorené obidva Gitine kufre. Jeden bol zaplnený knihami, druhý oblečením.

"Vitajte." - Gita vyšla nahá z kúpeľne a s úsmevom sledovala červenajúcu sa tvár pána Borovského, ktorý sa snažil ukryť do vrecka na saku jej nohavičky.

"V stenách bytu je veľa tajomstiev. Vidia veľa životných príbehov, milovaní, prekliati. Čo by mohli rozprávať steny tohto bytu?"

Pán Borovský sekano zo seba dostal mená troch podnájomníkoch, na ktorých si spomenul. So všetkými mal pomer, a keby steny vedeli rozprávať, dostalo by sa Gite do uší mnoho perverzných príbehov.

"Milujete svoju ženu?"

"Nie, teda už nie. Miloval som ju." - bol mierne vykoľajený z jej otázok, no podľahol a odpovedal ako mladý bažant na vojne nadriadenej papuči.

"Milujete iné ženy?"

"Hej. Každú jednu, ktorá mi stojí pred fotoaparátom. Každú, ktorej letný vánok nadvihne krátku sukničku, každú, ktorá sa na mňa usmeje."

"Mohla by som byť vaším modelom."

"Ste veľmi krásna. Bolo by mi potešením."

Prvé dva dni fotografoval pán Borovský Gitu v byte. Musela mu rozprávať po francúzsky, špúliť pery, pomaly vyzliekať podväzky, prechádzať si prstami po bradavkách, hladkať sa na miestach, kam pán Borovský mieril fotoaparátom najčastejšie.

"Je to nechutné. Čo sa ti na tej francúzskej mrche páči?" - pri raňajkách hodnotila pani Borovská dielo svojho manžela, ktorý sa chválil svojím úlovkom.

"Je veľmi pekná, mladá, svieža, pozri sa na tie jemné chĺpky na bruchu. Ideál. Krása." - obhajoval pán Borovský svoj objekt a umenie.

Pani Borovská bola zvedavá, mala nekonečne veľa otázok, no zúžila to na jednu, ktorá ju zaujímala najmenej. Nechcela vzbudiť dojem žiarlivej manželky.

"Odkiaľ pochádza?"

"Neviem."

Gita počúvala dvanásty raz svoju obľúbenú skladbu, keď jej zazvonil telefón. Volal on. Bol u jednej zo svojich dominantných mileniek a potreboval počuť kúsok toho francúzskeho. Priviazaný k posteli za nohy, náubok cez ústa, v ktorých sa ligotala strieborná guľka.

Na telo mu dopadali kvapky vosku a z telefónu text piesne "Misericorde" v básnickom prevedení od Gity. Tesne pred vyvrcholením mu domina začala štípať bradavky a orálne ukončila hodinové napätie v rozkroku pána Borovského.

Pani Borovská klepkala perom o stôl v kabinete. Gitu nevnímala. Zožierala sa ňou v hlave druhý deň a jej prítomnosť ju dostávala do ešte väčšieho zúfalstva.

"Mohli by sme niekedy zájsť na kávu." - navrhla Gita.

"Nemám vo zvyku vysedávať s kolegami v kaviarňach." - odpovedala po nemecky a zamierila ku dverám. Tesne pred nimi zastavila, otočila sa ku Gite a po francúzsky povedala - "ale mohli by sme sa stretnúť zajtra u teba a dať si pohár vína."

Kožuch jej zakrýval krátku minisukňu a čiernu podprsenku. Zaklopala.

Gita bola v nohavičkách, fajčila cigaretu a popíjala koňak. Víno nemala v láske, no prispôsobila sa pani Borovskej. Sedeli oproti sebe a mlčky popíjali.

"Máte rada chlapov?" - spýtala sa pani Borovská.

"Ako len žena dokáže mať."

"A ženy?"

"Úžasné stvorenia."

Pani Borovská si po prvej fľaške vína vyzliekla kabát. Na bruchu sa jej ligotali kvapky potu. Gite padol na ne zrak. Zapálila si cigaretu a nechtom na malíčku si prechádzala po perách. Dvakrát si z nej potiahla, kľakla si pred pani Borovskú a v kvapkách potu cigaretu zahasila. Pani Borovská nevydala zo seba ani jednu hlásku. Do rúk chytila Gitinu tvár a pobozkala ju na ústa.

"Počula si niekedy o pomste Lene von Schichsteller?" - Gita pokrútila hlavou, že nie - "jej manžel bol sukničkár, opíjal mladé slečny a zneužíval ich v stodole. Lene sa to páčilo, no nikdy nedovolila, aby spal s tou istou dvakrát. Každú otrávila a odrezala ľavý prsník. Keď polícia prehľadávala ich farmu, našli v pivnici pod stodolou 350 prsníkov zaliatych vo formaldehyde. Neodsúdili ju. Vieš prečo?"

Gita rozopla pani Borovskej podprsenku a začala jej vankúšikmi na ukazovákoch prechádzať po malých bradavkách. Sledovala husiu kožu na rukách a ticho odpovedala "nie".

"Jej manžel ju zachránil. Zobral vinu na seba." -

"Zaujímavý príbeh." - Gita sa prestala hrať s bradavkami pani Borovskej, vyzliekla jej sukňu a položila hlavu do lona - "krásne vonia".

Obidve zatvorili oči a zostali ticho. 

V piatok ráno pán Borovský prežúval v ústach chlieb a nahlas čítal pani Borovskej inzerát, ktorý im vyšiel v novinách. 

"Je tu tisíc ponúk na podnájom, kopec času to zaberie, kým niekoho nájdeme."-zahundral a odhodil noviny do koša.

"Neboj sa."- ukludňovala ho pani Borovská. Vytiahla z koženej tašky Gitin ľavý prsník zaliaty vo formaldehyde a uložila ho vedľa tabule visiacej v kuchyni. 

Na tabuli prepísala pri svojom mene trojku na štvorku.

Dostala sa do vedenia.