adam j. pallo

Bolo to napísané v tej knihe, ktorú som odhodil niekomu do rúk a svojimi som sa chytil za hlavu. Bolesť z nej lámala posledné stromy Tatranských hôr a ja som si ju snažil zbaliť do roztrhnutej Tesco tašky a niesť v ruke vedľa seba, lebo som ju nespoznával v zrkadle.

Bola prepracovaná. Celý život rozmýšľala za seba, za mňa a potom, čo sme do partie zobrali aj teba, musela vypracovať plán, ako prekabátiť myšlienky z tvojej hlavy skôr, než sa stanú realitou. Lebo bolo jej povinnosťou prebrať zodpovednosť, ktorá druhej strane chýbala a dať do pohybu proces nápravy.

Včera si upratala pred svojím prahom a potom rýchlo utekala k tvojmu, lebo vedela, ako to dopadne, keď  sa do niečoho pustíš. S tvojím rozumom, s tvojím úmyslom a s mojím čistením okolia toho, čo z tvojich úmyslov vzišlo. Mám ti povedať, že je to zas všetko zbabrané?

Nie.

Teda zatiaľ nie, lebo keď bolo moja hlava v rokoch tvojej, vystrájala ešte viac. Šla niekoľko krát proti múru, do ktorého iní pred ňou hádzali hrach a potom dali ruky preč, lebo ich slová boli múdre a tie, ktoré sa plodili v mojom košiari na krku, mali cenu hlúposti, ktorú som niekedy dostal od Readest Digest ako bonus k encyklopédii o svetových intelektuáloch.

Lebo nikdy nespoznala tento pocit, v ktorom do hry vstúpilo srdce.

Lebo sa musí podriadiť a prekabátiť tento pocit o jeden level, hoci aj za cenu jej vlastného týrania.

Nastúpi do auta, v ktorom sa hlava niekoho iného  trápi s rovnakým problémom a nechá si prevetrať myšlienky so sekundovým humorom “Naraz to do toho stromu.”

A keď všetko, čo doteraz vymyslela za seba, za mňa a za teba vyletí rýchlosťou 130 km/h z nej von, je pripravená začať v novom procese zmýšľania.

Vyčistená zo všetkého starého sa na mojom krku pýta StDee : “…čo nosia ryšavé mačky bez chvosta?”

p.s. ani neviem, čo som tým chcel povedať… asi nič a všetko, Sandra isto chápe a ostatných teraz púšťam na chvíľu k vode, niekedy treba vypnúť a aspoň sekundu myslieť na seba a pre seba…