adam j. pallo

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Od Sexuálnej hračky po Stratený zub....

rekapitulačný a veeeeľmi dlhýýýý
 Nebudem do sveta vykrikovať, že som najlepší, lebo svet to vykrikuje po mne a trocha mi to už začína prekážať. Jednoducho je čas, aby som svetu a Vám všetkým zrekapituloval, čo som na blogu za posledný rok spáchal...

Ako nekonečný seriál „Dni našich životov“ , či Tak jde čas“, alebo ako sa to volalo, aj môj čas niekedy na blogu začal, ako ten váš, spomeňte si na svoj prvý článok, ktorý ste tu uverejnili....čakali ste reakcie, čakali ste honorár, čakali ste vyznamenanie prezidenta republiky? ...Hmmm?...Nie?... Ja hej.... Čakal som všetko, Gašparoviča s komentármi a so závratnou sumou za môj „umelecký“ výkon...No, pravdu povediac, prišiel len môj oco, sestra a mama s otázkou: „A to nemáš niečo iné na práci, len vypisovať nejaké blbosti na internet, ktoré aj tak nikto nečíta?“

Odpoveď bola jasná: - nie, nemám - a mama zabuchla dvere za sebou a svojími otázkami...

….snažil som sa upútať  predstavením seba samého a ostatných svojich osobnosti, ktoré vo mne prebývali, nepísal som len „za seba, ale aj za svoje tretie ja“ ,ktoré sa prejavilo u mňa niekedy v apríli, či v marci minulého roka s nespočitateľným počtom otázok, ktoré sa mi vynárali, ale len jedna bola „Otázka za milión“. Viete, ktorá to bola? Hmmm, nie? No predsa tá, ktorá to všetko odštartovala a pochovala ostatné otázky a moje prvé dva články na blogu...

Som „Sexuálna hračka“? Dodnes neviem odpovedať na túto otázku, ale ako pomôcka do postele sa necítim, jediné, čomu sa hračka snažila pochopiť je, či je naozaj pravda, že „Život je kurva“. A výsledok? Úprimne a čestne prehlasujem, že neviem. Mnohí z vás majú zodpovedané, čo od života chcú, či tú k... alebo spokojnosť, takú z ktorej potom vychádzajú „Najlepší budúci otcovia“.

Napriek rôznorodosti kultúr, ľudských pováh a útrap, rodičovský cit nikdy nezmizne. A to je dobre, lebo či ste Slovák, Nemec, Američan, slon alebo Francúz, neopúšťate myšlienku, že vaše kroky po chodníku, budú vystriedané krokmi iného tela, v ktorom bude prúdiť vaša krv. Jeden z tých, ktorý tieto kroky hľadal bol Francúz, ktorý ma dostal do nie veľmi závidenia hodnej situácie v ktorej naproti sebe stáli „Cudzinci a bisexuál“.

Som rád, že aspoň túto záležitosť som zvládol a dal som odpoveď na jeho otázku „Est ce que tu l´as vue? (Videli ste ju?)“ . Pravda bola, že nevidel, podobne ako kamaráta, ktorý zisti, že „Väznica a ruská sexica“ nie je jedno a to isté, napriek tomu musel splatiť spoločnosti dlh aj bez „hot girl“ from „cold land“.

Tak, tak, tak...je to niekedy funny spoznávať ľudí, počúvať ich a nechať sa unášať „Predohrou smrti.“, ktorá nezadržateľne búcha na všetky dostupné dvere, a najhoršie na to je, že si otvorí sama, keď nastane jej čas. No ja sa z posledných síl budem brániť a spoza dverí jej kričať. „Ta to by už bola riadna skaza,ne?“, aby som sa nechal uniesť do sveta, ktorý mnohí voláme „onýýý“.

Prechádzal som sa ulicami, vyplazoval na ľudí jazyk, duševne masturboval, jednoducho užil som si „Deň, ktorý zostal iba sen.“ a resetom pamäte som zabudol na myšlienky o celosvetovom ocenení môjho umeleckého diela, počnúc prezidentom SR a končiac tým obamovským. Nezúfal som ako zúfalý manželský pár, ale dovedna sme prekročili hranice slušnosti na blogu a vytvorili zoskupenie odsúdených na okraj spoločnosti, ktorá si dovoľuje nazvať sa spoločnosťou, a to všetko pre „Dva dni, dva páry a jedného blba.“. Nestretli ste ho? Nevadí, je taký blbý, že si dodnes neuvedomuje, že postavil „Berlinský múr medzi ním a ňou“ a jeho príletom po troch mesiacoch užívania za oceánom, späť do ulíc capital city of Slovakia, ho okrem mamy, čakal „Návrat do starých koľají.“ .

Utekám po jednej koľaji a na chrbte cítim dych, nadopovaný vulgarizmom, obzriem sa a s vypleštenými očami pridávam do tempa, pozerám jej do tváre, ktorá sa škodoradostne usmeje a poznámkou „...ale ty si teplý, a to je horšie...“ ma obieha po druhej koľaji, aby dosiahla svoj cieľ skôr ako ja. Teraz viem, že ten beh nikdy nevyhrám a „Zmagorený sebaľútosťou“ sa vzdávam akejkoľvek šance vyhrať hocaký beh s ňou, obzvlášť ten vo vulgarizmoch. Sadnem si na polceste a vzlykám, revem, kričím a hnevám sa na celú zvieraciu ríšu, v ktorej mi ambiciózna „srnka“ s iróniou pošepká do ucha „Nezachraňujem zlú povesť dobrých milencov“ , no nevystrelili by ste tej srnke mozog?

Verte mi, že nie. A viete prečo? Kto vie, nech mi pošle esemesku, kto nevie, nech ťuká morzeovku.
Odpoveď je jednoduchá. Lebo v tom stáde je srnka, ktorej ste v detstve do ucha vy šepkali, aj „Keď budeš veľká a ja bohatý.“, budeme vždy brat a sestra. A nikdy by som si neodpustil, keby vystrelená rana minula správny cieľ a spustila lavínu krvi, ktorá je mojej krvi oddeleným siamským dvojčaťom. Preto nestrieľajte srnky, ale horárov a „zabíjajte“ stromy, aby bolo na svete veľa papiera...

Na papier napíšete svoje prvé básne, ľúbostné príbehy, žiadosti do práce, alebo si s ním jednoducho vytriete zadok a spláchnete za sebou ako prvú lásku, prácu a báseň, lebo zistíte, že všetko to bolo na ho...na dve veci, z ktorých by som dvakrát vedel vymenovať tú istú. Nestali ste sa básnikom, najlepším milencom, možno aj budúcim otcom, a v práci ste sa vyšvihli maximálne na spojku medzi vašim najlepším priateľom, ktorý je najväčším nepriateľom vášho francúzskeho šéfa. Z vášho naj priateľa urobia vášho šéfa a najlepšieho priateľa francúzskeho šéfa a vy si trieskate o hlavu spinkovač, ako sa vašou sprostosťou z vás stala „Slovenská spojka“ vášhonajlepšieho s vašim najväčším.... alebo že by to boli „..dobré skutky mladého muža.“?

Za dobrotu na úrad práce...aj tak to niekedy končí. Zabalíte „svých pár švestek“ a pre „Jeho rozum (ktorý ste podceňovali), jej srdce (ktoré ste milovali) a psie smradľavé nohy (ktoré vám rozkazovali)“ ste sa zamestnali nezamestnanosťou...

No, teraz mi povedzte, či život nie je kurva? Nechcem byť vo výročnom článku vulgárny, ospravedlňujem sa, možno to je prítomnosťou vulgárnej kamarátky, ktorá pred chvíľou odcválala..Nenapíšem ako komentovala dôvod svojho odchodu...aj keď ju milujete, nenávidíte, dnes nie...je to môj výročný článok a aj „Keby mi niekto priniesol zlaté vajcia na diamantovom podnose a zniesol modré z neba“ , nepripustím ju k slovu. Nech si napíše svoj výročný článok ….
Kto s tým súhlasí, nech jej napíše romantickú báseň plnú sladkých rečí, kto s tým nesúhlasí, ten prežije...

Rozpísal som sa o vzťahoch na pracovisku....dal som tomu, ak si dobre spomínam, nešťastný záver, ani s tou prestrelenou srnkou to nebola dvakrát optimistická výhra...lepšia téma...hmm...dobre, láska...idem písať o láske...napíšem veľmi malý príbeh o veľkej láske...
Veľmi malý príbeh o veľkej láske.“

„Dobré ráno, mladý muž, dnes ešte žijete“ - zobudil Estebana jeho sluha, pardón majordóm, Enrique, keď odostieral žalúzie na novom plastovom okne veľkom dvesto krát päťsto metrov.
Esteban si pretrel oči, aby sa pozrel slnku do tváre a vysmial sa mu, že je opäť krajší ako ono. A vtedy, presne vtedy, sa to stalo. Zaľúbil sa.
Dali si rande a dlho do večera sa prechádzali.
Keď ju odprevádzal domov, zobrala svoj zápisník a na prvú stranu niečo napísala. Vytrhla ju a strčila mu ju do vrecka. .
V posteli otvoril lístok, ktorý mu strčila do vrecka a číta:
„Dobrú noc, mladý muž, ráno sa stretneme.“ - aké krásne a romantické zároveň. Hneď sa mu lepšie zaspávalo.

The End.

Krásny príbeh, však? "Viac príťažlivý, ale menej sexi."
Túto frázu by som veľmi neodporúčal používať a už vôbec nie jej negáciu..ale v tom som nikdy nebol dobrý a negácia negácie deriváciu o jednej neznámej nie je moje silné hobby ...tááákže – opäť úloha pre vás – ak vieš negáciu negácie deriváciou o jednej neznámej vety „Si viac príťažlivá, ale menej sexi.“, napíš to do komentára, ak odpoveď nevieš, „Daj si facku a vyzleč sa.“

A dostávam sa pomaly,ale isto k záveru..a zas to končí vyzliekanim, radšej by som bral nejaké to „Spiknutie troch nedocenných blondýn.“ , ktoré by som ja docenil, ocenil a potom vyzliekol...Zas mi neveríte, ako Vás poznám...A máte dôvod a ja „Stratený zub, dve tisícky a liter medicíny.“

CHCEL BY SOM SA POĎAKOVAŤ KAŽDÉMU, KTO SI PREČÍTAL ASPOŇ JEDEN Z MOJICH ČLÁNKOV...teší ma to, a dúfam, že nesklamem pri ďalšom pokračovaní.

ĎAKUJEM.

Prvý výročný článok považujem bodkou za slovom dopísaný za dopísaný.



pre uvoľnenie duše | stály odkaz

Komentáre

  1. len píš,
    lebo ťa zje myš!...:-)))
    publikované: 28.05.2009 19:44:30 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  2. píšeš zaujímavo
    ale vyžaduje to toľko sústredenia ako Borroughs. my god. a inak rada to tu čítam, aj ked nie dlho
    publikované: 28.05.2009 22:29:46 | autor: Majamaja (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. chalan
    ak si dobre spomínam.. hoci priznávam už malú sklerózu, čítavala som Ťa stále a pokiaľ mi oko padne na Tvoje meno.. prečítam si Ťa vždy a rada. Si studnica dobre pramenistej písomnej vody, osvieži, pobaví, privodí ľahkosť bežnému dňu. Tak hor sa ďalej...
    publikované: 07.06.2009 20:12:48 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  4. :)) ja som si iba pár...
    ale páči sa mi tvoj štýl písania...je to sympatické :)
    publikované: 07.06.2009 20:23:51 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014