Úprimne povedané, nevedel som ako ďalej. Čo teraz? Asi je to fakt prelom v živote, keď sa človek niečoho zbaví, lepšie povedané, šplechne do pléna rodinného krbu, niečo, čo by v štátnej správe orazili pečiatkou top secret, nech sa rozhorí ešte viac, a v mysli som otázku „ako teraz ďalej?“ považoval za správnu, nielen miestne a časovo, ale aj vecne.
Hľadať teraz „pána božského“ alebo pokračovať v tom, čo vyhovovalo predtým. Udržiavať kontakt, najmä sexuálny, so sex-kamarátkou, ktorý sa z času na čas stal výsledkom prechľastanej diskotéky a to pravé gaštanovo-orechové sa z neho vytratilo.
„Čo všetko treba na začatie vzťahu? Ako sa vlastne začína?“ - spýtal som sa jej.
„Na také kok., ehm, blbosti sa ťažko odpovedá. Na to odpoveď ani nie je, spýtaj sa ma niečo iné.“ - odpovedala vulgaristka, ktorá v tom čase prechádzala odvykačkou od vulgárnych slov.
„Môžem nad niečím takým rozmýšľať?“
„Rozmýšľať môžeš, ale čo si budeme zbytočne klamať, nie si presne to, čo by príroda chcela vytvoriť pre obdivovanie. Máš svoje chyby krásy, a je ich dosť, a v dnešnej dobe ťažko presvedčíš svojou inteligenciou, ak k tej inteligencii nemáš primeraný look, na ňu sa až tak veľmi nespoliehaj..kurva, nezahrešila som, super, dve becherovky, zlatino a nech vidím skoro odchádzať ten tvoj chrumkavý zadok od nášho stola.“ - a žmurkla na čašníka - „vzťah príde sám, ani nebudeš vedieť a budeš v ňom, na to netreba techniku.“
Nevideli sme sa spolu od spoločného pobytu na chate jej frajera a kolegov z práce. Ochabla medzi nami komunikácia cez telefón, a tak po niekoľkomesačnom stretnutí sme si mali povedať toho viac, ako by sme stihli cestou v lietadle z Blavy do Prešova.
„Chceli ťa dať zbiť.“ - povedala mi výsledok môjho preháňadlového experimentu na nepriateľky mojej vulgárnej priateľky.
„A prečo to neurobili?“ - spýtal som sa s polozamrznutým poloúsmevom na tvári.
„Lebo som im dala do hlavy iného chrobáka. A riadneho. Kurvičky dostali, čo tak veľmi chceli a ja mám od nich pokoj a myslím, že si teraz myslia, že sme veľké kamarátky.“
Zorganizovala, mesiac po chatovej explózii jej nenávistných pocitov, párty, na ktorej boli medzi prvými pozvanými tri nepriateľky z práce jej frajera, no a hneď po nich jej traja slobodní kamaráti, ktorí sa mohli vystatovať svojim výzorom, bankovým kontom a sexuálnymi skúsenosťami, lebo je to vraj dnes „in“.
„Hodila som im pod nos chlapov, akých hľadali a môjmu dali pokoj, sedlane si myslia, aké sú šikovné a krásne, lebo im moji traja princovia na bielom koni hovoria po každom sexe s nimi, no ani jedna z nich nevie, že ich stajňa nie je jediná, kde tie kone parkujú.“
„Ty si riadna herečka.“ - a z chuti som sa zasmial.
„Ty nemáš tiež ďaleko od nej.“
Okolo druhej hodiny sme sa lúčili pred mojím panelákom. Vypili sme veľa kávy, čajov a len po jednej becherovke, čo bolo nezvyčajné a zároveň príjemné.
„Páči sa mi tvoja odvykačka. Pôsobíš vyzretejšie a človek si fixuje v hlave viac tvoje myšlienky, ako keď po každom druhom slove počuje do piče.“
„Človek je niekedy hlúpy tvor a fixuje si len to, čo chce a na základe toho súdi, preto som rada, že ty nie si tá skupina a berieš ma bez ohľadu na všetko, čo z mojej papule vyšlo. Si fajn človek a každý buzík, ktorý ťa poslal do kelu, by si zaslúžil odtrhnúť gule.“
„Ja viem, ale nerád trhám, preto to radšej nechávam na viz major.“
Ráno som sa prebudil na ruch na chodbe. Buchot, pokrikovanie a organizovanie, ktoré sa cez dvere hrnuli do mojich uší, prebudili všetky moje bunky zvedavosti a donútili pritlačiť oko na kukátko na dverách, aby sledovali, čo sa deje.
Do bytu mojej zosnulej susedy sa niekto sťahoval. Bunky zvedavosti, rozšantené vlastnými hormónmi, prinútili tentokrát ruky, aby otvorili dvere.
„Ujo, ty budeš teraz náš nový sused.“ - povedalo mi asi 6 ročné dieťa, ktoré sedelo na schodoch a hralo sa s bábikou.
„Vyzerá to, že áno.“ - odpovedal som s úsmevom.
Mal som divný pocit. Preblesklo sa mi zopár spomienok, ako som so zosnulou susedou fajčil ráno na schodoch, ako sme spolu hľadali jej syna mailom, ako sa skamarátila s mojou mamou a ako ju nakoniec vynášali v truhle. Bol to hnusný divný pocit. Predzvesť, že sú to spomienky, ktoré sa v budúcnosti nebudú vytvárať, lebo klebetná suseda bola jediná, s ktorou som udržiaval ako-taký vzťah v celom paneláku.
„S kým sa to rozprávaš?“ - ozval sa ženský hlas z bytu zosnulej susedy, ktorý organizoval kde sa má položiť tá a tá časť nábytku.
„So mnou. Práve sme sa zoznámili, vyzerá to tak, že budeme susedia.“ - predstavil som sa matke dievčatka.
„No hej, dnes sme sa nasťahovali. Poď dovnútra, Jesica..“ - a ako zatvárala dvere, karhala dcéru, či si nepamätá, ako jej zakázali rozprávať sa s cudzími ľuďmi.
Nepamätala si, ale s takým menom, sa ani nedivím. Zo dňa na deň sa udialo príliš veľa zmien. Vulgaristka prestala byť vulgárna, do hniezda na mojom poschodí sa nasťahovali noví vtáci, pre ktorých som bol cudzí a aby som toho nemal málo, sex-kamarátka sa rozhodla, že definitívne končí náš sexuálny vzťah.
„Nikdy to nebolo nič viac len sex a teraz som našla niekoho, kto mi dá do budúcnosti viac ako len sex. Nech sa ti darí. Držím palce, čaf.“
Rozlúčila sa esemeskou, zmazala moje číslo a prednedávnom, keď sme sa náhodne stretli na Kamennom námestí, mi rozprávala, ako jej terajší sex kamarát zohnal prácu, a aby sa neprepracovala, tak s ním často cestuje.
„A to si chcela všetkých chlapov postať do kanála a vyberať iba na požiadanie ženskej sexuálnej nadržanosti. Teraz si závislá na ženatom chlapovi, ktorý ťa môže kedykoľvek vymeniť za inú „emancipovanú“ študentku a do toho kanála pôjdeš ty.“
„To sa nestane a keď hej, tak si poradím.“
„Hej, roztiahneš nohy a môžeš cestovať ďalej. Teba fakt len na sex a nič iné, tvoje ambície sú prepojené na penis a keď to spojenie zlyhá, zostaneš bezradná so svojimi feministickými žvástami na tribúne niekde v Ludaniciach.“ - a odišiel som bez pozdravu.
„Si sprostý, zakomplexovaný debil, čo ty o mne vieš.“ - kričala za mnou.
„Chvála bohu dosť na to, aby som o teba ani bicykel neoprel.“ - a stratil som sa v dave.
Vedel som, že náš spoločný sex vzťah je bez vízie, ale bolo príjemným spestrením prítomnosti, pardón, už vlastne minulosti. Uzavrel som túto kapitolu a hľadal niekoho, koho by romantickí spisovatelia označili za „pravú lásku“.
Zúfalo som behal z jedného stretnutia na druhé, aby som po dvadsiatom, či tridsiatom zistil, že nie som nikoho typ. Pri prvých troch ma to zamrzelo, pri ostatných som to bral ako hendikep, s ktorým som sa narodil.
Zobrali ma aký som, no dali odo mňa ruky preč. Možno dobré pre mňa a možno ešte lepšie pre nich.
„Čo budeš teraz robiť?“ - spýtala sa ma sestra.
„Keď som sa vracal z domu do blavy, pýtal som sa to isté sám seba a skončilo to na hovno. Čo by som mal robiť? Je to také dôležité, aby som niekoho mal, doštudujem a uvidím?“
„Nie je. Je veľa ľudí, ktorí žijú s mačkami a psami a zomierajú po 40tke.“
„Myslíš, že mi tie mačky potom prídu na pohreb?“
„Ak napíšeš na ne svoj majetok, tak mňa na ňom nečakaj, - zasmiala sa - „neber tragicky to, že ťa teraz nik nechce, nenúť sa do vzťahu a už vôbec nenúť niekoho iného, nechaj tomu adekvátny priebeh, musíš sa aj ty pričiniť, ale zas vzťah nezačína na princípe objednania pizze.“
„Nemáš chuť na nejakú?“ - sedeli sme u mňa na balkóne a vychutnávali víno.
„Nie, lebo som tučná, ale objednať môžeš, budem sa na teba pozerať.“
Objednal som a nechal sestru, nech sa nasýti pohľadmi. Opäť prišla neohlásene, svojím spôsobom, ktorý nik iný z našej rodiny nemal a opäť nepovedal, čo ju k tomu prinútilo. Možno rozpory vo vzťahu, do ktorého nenútene vhupla pred pár rokmi, keď si našla frajera. Nenútili jeden druhého, a predsa ju niečo nútilo rozmýšľať nad tým, či urobila správne.
„Mám nejaké možnosti?“ - spýtal som sa jej po dojedení posledného kúsku.
„Aké možnosti myslíš?“
„No spýtala si sa ma, čo budem teraz robiť, tak sa pýtam, či máš pre mňa aj nejaké možnosti na výber.“
„Nie, nemám. Ale môžme sa správať romanticky sprosto a napísať na malé kúsky papiera, čo by reálne prichádzalo do úvahy a zariadiš sa podľa toho, ktorý lístok si vyberieš.“
„Tak buďme teda sprostí, uvidím, čo si vylosujem.“
Zobrala papier a nadiktoval som jej zopár možností, okrem iných aj alkoholizmus, sexuálnu hračku a pornoherectvo.
„Porno som vyhodila, lebo na to nemáš predpoklady, no tak ťahaj teraz a nepozeraj sa.“
Vytiahol som si jeden z desiatich lístkov.
„Urobíš to?“ - spýtala sa ma, keď mi z ruky vytrhla víťazný lístok.
„Zo všetkých možností, ktoré som ti nadiktoval, by som túto chcel najviac.“
Skryla si papierik do peňaženky a uzavrela balkónové posedenie pri víne.
„Ráno máš skúšku, poďme spať.“
Komentáre