adam j. pallo

Niekedy, keď som mal 13

Teta Zuza bola jediná zo všetkých 3 sestier mojej matky, ktorá sa mohla, a rada to aj robila, pochváliť svojím bujným poprsím.

Nečudo, že nad ňou slintal každý jej švagor a dvaja z nich podľahli všetkým jej prednostiam hodinu predtým, než povedali svojim nastávajúcim pred oltárom "áno".

Môj otec bol gentleman a švagrovskú povinnosť vybavil až na tretí deň po svadbe s matkou. S tetou Zuzou spával do svojho, pre mňa šťastného, infarktu.

Mal som trinásť rokov a cez kľúčovú dierku pozoroval, ako sa otec hral s tetou Zuzou v spálni. Obaja boli nápadití. Teta obliekla otca do maminých šiat a potleskom ho povzbudzovala do tanca na song od Gombitovej "V období dažďa".

To, čo sa dialo medzi mojimi nohami, keď sa ich hrátky presunuli do nahých polôh, som zažil prvýkrát. Označkoval som prah dverí do spálne, napriek tomu, že ten revír patril inému "psovi". Zvedavosť ma naďalej držala prikovaného na kolenách s okom prilepeným na kľúčovej dierke.

Moju matku si pamätám ako psychicky narušenú pani v čiernom čepci páliacu všetky listy, ktoré prišli poštou. Po tom, čo zmizli rodinné úspory ju otec nechal vyhlásiť za nesvojprávnu a nám pri večeri povedal, že mama je alkoholička a potrebuje sa dlho liečiť.

Mal som 13, prvé uhry na tvári a dospelácke sny o bujnom poprsí tety Zuzy.

Niekedy, keď som mal 26

Volám sa Milan Kovalík. Prvú lásku a manželku v jednej osobe som aj s obrúčkami nechal v rodnom dome v Kapušanoch.

Prvé manželstvo sa mi rozpadlo skôr ako sovietsky blok. Trvalo dva roky a jediné príjemné, čo ma v ňom stretlo, bol "medový týždeň" v Juhoslávii.

V dobrej viere som naučil prvú ženu piť vodku, hrať mariáš a ona podľahla obom nerestiam, krčmárovmu synovi, susedovi Tonovi a podľa obežníka národného výboru ďalším 12tim chlapom.

Odsťahoval som sa do Zvolena. Našiel si prácu, druhú ženu a po večeroch študoval na priemyslovke.

S Helgou som sa zoznámil na kurze nemčiny. Milovala nemecké ostré "s", francúzske "r", cestovanie a po troch rande aj mňa. Ja som miloval jej sviečkovú, výrazné ráčkovanie a po prvom radne celé 55 kilové dokonalé a najkrajšie dielo jej rodičov.

Každé ráno ma budila vetou: "Dobré ráno, môj drahý chrobáčik, raňajky som pripravila, ohrej si čaj, no predtým mi krásnu pusu daj."

Helga začala svoj logopedický hendikep po čase zneužívať. Hodiny recitovala vybrané slová po "r". Nebyť lásky a "ryby, koryta, korytnačky, strýca, bryndzi a iných zoskupených v oddelení elitných slov pod "r", z kolísky by sa možno na mňa neusmievali rok po roku dve krásne detské tváre.

"Zajtra idem s kamarátkou do Paríža" – chytil som ju za ruku a vtiahol do spálne.

"Vrátiš sa späť?" - spýtal som sa jej po hodine „vystrájania“ na posteli.

"K tebe vždy, kocúrik".

Mal som 26 rokov a nechcel som brániť jej vedomostno-cestovateľskej chuti. Výsledkom jej rozletu a rozkvetu vo francúzštine bolo zvýšenie dávok manželských povinností a návštevnosti našich zatiaľ dvoch detí v kine.

Tretie bolo na ceste.

Mal som len 26 a naivnosť, ktorej korene začínali niekde v hĺbke lásky k Helge. Naivnosť, ktorá nepoznala možnosť, že cesta jej tretieho dieťaťa môže začať aj v náruči niekoho iného, vo vášnivom bozkávaní na medzinárodnej úrovni a v rozvíjaní spolupráce s vyspelým Západom.

Niekedy, keď som mal 39

Svetom leteli mobilné telefóny a do bytu o dve poschodia nižšie natrvalo priletel Francois. Cudzinec, ktorý ovládal základy slovenčiny, moju mienku o svetovej politike a v prípade núdze pomoc verného kamaráta.

Helgino správanie k Francoisovi sa zmenilo v priebehu pár mesiacov. Jej počiatočná ignorancia, ktorá hraničila s aroganciou, sa pred mojimi očami podrobila označeniu "náš rodinný kamarát".

A ja som si myslel, že som najšťastnejší chlap na svete. Byt, auto, manželka, tri krásne deti, dovolenky v Chorvátsku a ako bonus "zahraničný rodinný kamarát", s ktorým sa nemohol v tej dobe pochváliť každý v republike. Podobne ako s mobilom.

Kúpil mi ho Francois. Vysvetľoval to tým, že naše kamarátstvo musí kráčať s dobou, prechádzať modernizáciou. Nový, vyšší druh komunikácie mal zblížiť vzťah s ním ako s verným rodinným priateľom. Opomenul spomenúť, že zároveň mal byť istým druhom kontroly lokalizácie jeho a mňa, aby sme sa náhodou nestretli obaja v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

"Je taký krásny, roztomilý a užitočný." - naivnosť, ktorej korene sa v mojej zaľúbenosti naďalej rozrastali, požierala viac a viac môj rozum, ktorý nepripustil fakt, že Helga nerozpráva o mobilnom telefóne.

V puzdre na opasku mi pristál ako ušitý. Leskol sa ako moja začínajúca pleš, bol malý ako ehm...... ako ja, zvýšil mi autoritu a závisť u podriadených a kolegov a neustále ma prekvapoval svojimi informačnými schopnosťami.

"Ak nechceš, aby sa tvoje tretie dieťa dozvedelo, kto je jeho skutočný otec, pošli mi 10 000 na účet a tajomstvo zostane tajomstvom." - majiteľ čísla, z ktorého mi prišla sms, nebol nik z telefónneho zoznamu.

Nechcel som, aby sa môj najmladší syn dozvedel, že ja nie som jeho otec a ja som nechcel vedieť, kto je jeho skutočný otec.

"Podviedla si ma niekedy?" - umývala riad a prebudila sa zo svojho francúzskeho sveta.

"Netáraj, ty truhlík" – zas to provokatívne "r".

Po dvoch hodinách sexu obohateného o vzdychanie vo francúzštine, odpadli zo mňa všetky dôvody pre ďalší výsluch a z môjho účtu desať tisíc.

"Ak nechceš, aby sa tvoje deti dozvedeli, s kým si to rozdáva tvoja žena, keď nie si doma, pošli mi na účet 20 000 a hriechy druhých budú zamlčané." - po pol roku od prvej smsky prišla druhá. Telefónny zoznam opäť nedokázal priradiť číslo ku konkrétnemu majiteľovi a ja som nedokázal zabrániť úbytku vlasov z dôvodu pribúdajúceho stresu.

Nechcel som, aby naše inteligentné deti znenávideli vlastnú matku ako ja svojho otca a nechcel som, aby dvojtretinový otec, ergo ja, znenávidel matku troch spoločne vychovávaných detí.

"Vraj spíš s inými, keď nie som doma?" - maľovala si rúžom pery a otázke venovala letmý pohľad.

"Vraj, vraj, vraj, niekde existuje raj. Never táraninám" – odpásal som si opasok a upustil od pôvodného celodenného plánu.

Po troch hodinách sexu so stopami rúžu na mojom "fešákovi v rozkroku", som si šiel do banky požičať 20 000.

"Ak sa chceš dozvedieť, kto som, pošli esemesku a dohodneme stretnutie." - tretia sms, najhoršia zo všetkých. Vyvolala vo mne najväčšiu zvedavosť, hnev a chuť niekomu jednu vraziť.

Sedel som v bare na Hviezdoslavovej ulici a lial do seba vodku za vodkou. Päť minút pred odhalením tajného "ctiteľa" môjho manželstva, som kopol do seba posledný pohárik a zaplatil účet. Krv je silnejšia ako sebecká zvedavosť, ako výdobytky techniky a vyhrážky magora, ktoré ma stáli 30 tisíc.

"Tej osobe, ktorá si sadne za tento stôl o päť minút dajte tento odkaz, prosím vás." - nechal som čašníkovi na polovicu preložený lístok a 50 korún za službičku.

Nemám pochýb, že k adresátovi sa správa dostala po ukojení zvedavosti vtieravého čašníka. Jednému hovori moje jasné stanovisko, tomu druhému nič.

"Trhni si nohou, debil."

Niekedy, keď som mal 52

Bol pondelok. Obzeral som sa pred zrkadlom. Čierna farba mi nikdy nesedela a nesedel mi ani oblek, ktorý mi zanechal Francois.

"Uviažeš mi kravatu, ocino?" - môj najmladší syn sa to doteraz nenaučil. Po matke zdedil ráčkovanie a nahovoril som mu, že talent na francúzštinu má po mne, čo ma stálo tri kurzy toho galského jazyka a ponocovanie s Edith Piaf.

"Nerada chodím na pohreby. Ten oblek ti pristane." - Helga sa postavila vedľa mňa. Odraz nás dvoch v zrkadle by mnohých dokázal presvedčiť, že ten párik zo svadobnej fotky spred 25 rokoch nič horšie ako láska nepoznal.

Myslela si, že som nepostrehol ako prevrátila očami pri slovách "oblek ti pristane", myslela si, že sused Francois bol môj najlepší kamarát, myslela si, že moja senilita začala niekedy, keď som mal 39 a už roky si neviem spočítať, koľko je dva a dva.

Byt bol na šiestom poschodí. Do vnútra nás vpustil vykonávateľ poslednej vôle.

Helga sa začala pýtať na majetky a zostatky na účtoch. Ja som prechádzal z izby do izby a hľadal nejakú hmotnú spomienku, ktorá by vyplašila tisíce nepekných a možno až nezákonných myšlienok.

"Prečo je táto izba zamknutá?"- otočil som sa k vygelovanému právnikovi a hamižnej manželke a vyrušil ich z debaty o delení provízie zo života niekoho, kto si ho užíval do posledného dychu.

Kľakol som si na kolená a cez kľúčovú dierku nazeral, čo je na druhej strane. Malá taburetka, na nej pohodené šaty. Stôl, v strede gramofón a vedľa neho na seba naukladané platne a zošity.

Naposledy som kľačal na kolenách v trinástich. Vtedy som nemal toľko síl, aby som vyvalil dvere a vtrhol do tajomstiev za kľúčovou dierkou.

"Prestaň s tým, zničíš tie dvere, nestáli korunu!" - kričala Helga.

S trieskami z vylomených dverí na tvári som sa ocitol na výstave fotografií. Boli všade. Čiernobiele, farebné, veľké, malé. Za starým gramofónom na stole bola položená zelená krabica, ktorej obsah vysvetlil veľa otázok z obdobia, keď som mal 13, 26, 39.

Kópie výhražných listov, ktoré posielala mojej matke a sestrám a tie ich v amoku pálili. Obscénne fotky a jedna z nich vyrobená aj "V období dažďa". Šesť sim kariet, tri s číslami, ktoré som mal uložené v telefónom zozname a nedokázal im priradiť meno a tvár a ...

"Takže Francoisa si nikdy predtým nevidela?" - pred Helginými očami som držal fotku z jej výletu s "kamarátkou" do Paríža.

Dedičstvo tety Zuzy pozostávalo z "charitatívnych príspevkov" podvedených, ktorí jej prispievali na "Konto mlčanlivosti" a podľa jej poslednej vôle, všetky naše príspevky pod jej "správou" prešli do rúk miestneho farára.

Niekedy teraz, keď prežívam jeseň života

"Dedko, o dva plus dva dni sa budeme sťahovať, do veľkého mesta, ďaleko, ďáááááleko od teba." - sedemročná dcéra najmladšieho syna, ktorá sa vyhýba slovám s "r", lebo sa jej spolužiaci posmievajú, mi sedí na kolenách a s detskou vášnivosťou odrátava dni, ktoré ju delia od Paríža.

"Môžem vás prísť navštíviť?"

"Musíš, dedko, musíš, aj s babkou, veď ste tam ešte neboli!"

Pohladil som ju po vlasoch a usmial sa. Nemusel som nikomu platiť za to, aby sa nedozvedela pravdu.

"Som veľmi pyšná na všetky naše deti. Milujem ich, aj teba." - prihovára sa mi celoživotná láska v lietadle do Paríža.

"Ja tiež, Helguška, ja tiež. Objednaj vodku, keď pôjde okolo letuška, pre oboch... apropo, hrala si niekedy mariáš?"