adam j. pallo

Spať so spolužiačkou sám, bez svedkov, za prítomnosti tmy a rodiacich sa opíc v obidvoch našich hlavách, by mi zvýšilo kredit u spolužiakov na jednu minútu. Kredit by sa zvýšil, no musel by sa znížiť môj vek o desať rokov a celá prítomnosť sa presunúť do stredoškolských ľavíc, v ktorých som aj tak sedával sám. Sedlák medzi veľkomestských Topoľčancov akosi nezapadol. 

Bolo pol dvanástej, keď som priam vyskočil z postele. Spolužiačka polonahá ležala vedľa mňa a po „utrúsení“ vulgárnej poznámky spala ďalej. Zobral som uterák a namieril do kúpeľne. Spomenul som si na oný moment, keď v kúpeľni pred pol rokom sondoval  jeden z cudzincov, Francúzov právnik, po stopách a škvrnách mŕtvej ženy, ktorá sa sprchovala, upravovala a možno aj milovala práve tu, kým práve tu, kde som ja stál a hľadel na seba do zrkadla, nespáchala samovraždu.

Romanticky napísane, kvapky vody padali na mňa a stekali mi po tele...a mne v hlave hučalo, žalúdok mi dvíhalo a ..... kvapky len padali a padali...dosť romantiky...V správny čas ju prerušil buchot a utekanie spolužiačky z mojej postele na záchod.

„Kurvy pojebané čašní....blee blee...takto ma ožerú..svine nadržané..boha im...“ - nechcel som vidieť obraz kľačúcej „Madony“ pred záchodovou misou a sama by sa cítila trápne, keby sa idem nad ňu postaviť a  pomáhať s rekapituláciou obsahu jej „potravinového“ príjmu z predchádzajúceho dňa. Bolo to spovedné tajomstvo medzi ňou a porcelánovým nemým „kazateľom“.

„Som úplne na sračky.“ – vyplachovala si ústa a snažila sa o komunikáciu so mnou – „pomôže mi sprcha?“

Opäť jej činy boli rýchlejšie ako moja odpoveď a už sme sa tlačili v sprche dvaja.

„Však máš dosť horúcu vodu, čo sa ti to deje s vtákom?“

„Zľakol sa, keď si si pumpovala žalúdok.“

„Netrep a umy mi chrbát, môžeš ma aj pomasírovať, možno ťa za to vyfajčím. Ha ha ha....ale hovno, buzny nefajčím.“

Otočila sa ku mne chrbtom a čakala, no nedočkala sa....

„Masíruj sa sama. Za fajku ja nemasírujem. Raz si ma vyfajčila a prešiel som na chlapov, nebudem to teraz riskovať. Zvieratá ma veľmi nelákajú.“

S odchádzajúcimi účinkami alkoholu v krvi zmizla aj trpezlivosť na prítomnosť spolužiačky a prichádzal divný, skľúčujúci pocit. Neslušne som ju poslal domov o piatej večer. Poslala ma do piče s tým, že ma má rada a teší sa na ďalšie posedenie, nie však v krčme, ale v jej novom byte.

Sadol som si za comp, uvaril kávu a na Skype natrafil na chat-kamarátku. Bola vo svojej novej práci, tuším ôsmej za posledný rok, a nudila sa. Na moje veľké prekvapenie, nenapísala ani slovo o žiadnom chlapovi, či už ženatom, rozvedenom alebo ženatom sľubujúcom rozvod.

„A čo tvoj milostný život? Nejako si ticho, čo sa deje?“

„Emocionálne som schladla. Som úplne suchá studňa, nikdy nenaplnená šťastím.“

Zháčil som sa. Čo to trepe, emocionálne vyschnutá studňa? Spýtal som sa jej na novú prácu, pretože podľa toho, čo písala to vyzeralo, že pracuje v nejakej kolumbijskej továrni na výrobu niečoho povzbudivého.

Rozpísala sa o celom svojom živote, začala od posledných udalosti a skončila niekde pri udalostiach, ktoré sa jej stali pred mesiacom. Viacej sme toho nestihli, lebo ju z práce prišiel vyhnať vrátnik s pozvánkou na kávu do jeho dvakrát jeden meter „ofisu“.

Chat kamarátka milujúca sex, chlapov, veľké penisy a cestovanie za tým všetkým, aj keby to bolo na konci nielen sveta, našla novú rodinu. Rodinu, ktorá jej ukázala, že všetko, čo doteraz robila, bolo zlé a ona bude potrestaná medzi prvými, „lebo také kurvy ako ja, si nezaslúžia nič iné, len zhniť na okraji zhnitej spoločnosti.“ Presne týmito slovami vyjadrila svoje rozhodnutie zanevrieť na všetko, čo mala predtým rada a chopila sa šance spoznať sama seba za pomoci nových kamarátov a nejakého toho „malého“ príspevku ako pomoc pre celú Rodinu. Pomoc za pomoc. Ty dáš Rodine, Rodina zoberie, potom ti Rodina povie, že si kurva a ty im za ta zas príspevkom pomôžeš. Hmm zaujímavé, keby som jej to povedal ja, zaplatila by mi za to jednou za ucho.

Nevyhováral som jej to, možno keď sa osobne stretneme, začnem sa vypytovať viac a aj presadím niektoré svoje názory o tejto „family“. Na kávu s vrátnikom nešla. Doma ju čakal čaj, ktorý jej dala nová Rodina, lebo iba tento ich čaj má ozdravovacie účinky pre jej nečistú karmu, dušu a mačku a ktorý musí piť pri čítaní knihy, ktorú jej samozrejme „dala“ Rodina, aby našla svoje vlastné šťastie za pomoci nájdenia sebarešpektovania a sebamilovania.

Ona popíjala doma čaj, ja som doma popíjal kávu. Listoval som v neznámej knihe od neznámeho autora, či ma nezaujme niečim neznámym. Nezaujala. Obal pekný, obsah nudný, zívol som do zrkadla a povedal tomu druhému, totožnému, oproti mne – obal hnusný, obsah nudný....kniha zvíťazila, ja som prehrával...Divný pocit, ktorý prichádzal, keď spolužiačka a promile odchádzali, prepukol v danej chvíli.

Upadol som do, pre mňa, klasického sebaľutovania. Za poslednú dobu, čo som sa vrátil z USA, som tam upadal takmer po každom prepitom predchádzajúcom dni. Pripaľoval som si jednu cigaretu od dohorievajúcej druhej celú noc, nechcelo sa mi ležať, nechcelo sa mi sedieť, nechutilo mi jesť, chcel som si hlavu trieskať o stenu, chcel som zalovať náhodne číslo a vynadať niekomu mne neznámemu, možno by to bol aj ten autor, ktorý napísal tú obalom víťaznú knihu nado mnou. Chcel a nechcel som všetko zároveň, bol som v amoku. Zúfalý, opustený, znenávidený, znechutený.....jednoducho rozmaznaný. Rozmaznaný synáčik, ktorý sa nevie „vpratať do kože“ - tak by to vyjadrila moja mama - ...“veľký bič na teba a malý dvor...“ a mala by zas pravdu.

V sebaľútosti som vydržal fungovať celý nasledujúci deň, nespal som ani minútu, čo sa odrazilo na mojej zníženej výkonnosti v škole. Nikdy som tam nepodal dobrý výkon, no ale aby som nevedel pri prezenčke na začiatku seminára povedať jedno trápne „tu“, keď vyhlasoval moje meno, tak to bola už pod výkonnosť, ak vôbec môžem také slovo použiť. Aj keď som tam sedel, nebol som tam. Duchom, myšlienkami, slovami, skutkami a ani čiarkou na prezenčnej listine. Hľadel som do blba a blbci hľadeli na mňa. Vytrhávali ma z mojej sebaľútosti poznámkami o tom, kde som zas chľastal, aký som spoločensky unavený a pre spoločnosť momentálne neprijateľný.

„Jebem vás aj s vašou spoločnosťou“ – pomyslel som si.

Vyčkal som do záverečnej minúty semináru. Ako naprogramovaný som zamieril na autobus, doma som odhodil zo seba tašku, vyzliekol som sa, sadol som si do sprchy, pustil tie romantické kvapky vody na moje neromantické telo a predstavoval si, ako sa presne tu, v tomto mieste, zabila žena z východu, rozvedená s Francúzom, bývajúca v tomto byte pred mojím príchodom....