adam j. pallo

„Nikdy som tie sračky nechápala.“

Turista mal rok po tridsiatke a dvadsiaty ôsmy zmysel mojej vulgárnej kamarátky sa nemýlil.

„Gay a kresťan? To existuje taká kombinácia?“ - spýtala sa.

Pousmial sa a vylovil z pamäte niečo z biblie, presne si to nepamätám, v tom zmysle, že aj on je človek a stvorenie božie, a keď nemajú s jeho orientáciou problém jeho rodičia, nevidí dôvod, prečo by si ten problém mal nájsť Boh.

Téma kresťanstva a homosexuality sa neubrala ďalším smerom. Nemali sme žiadne argumenty, ktorými by sme ho presvedčili, že s ním Boh problém má. Usmievali sme sa jeden na druhého a druhý na tretieho ako blbí a premýšľali, čo povedať. Konverzácia, ktorá vychádzala z vnútra chaty, nám spolu s bulbajúcou vodou z hot tube robila zvukovú kulisu, kým ju neprerušila vulgaristka.

„Ale ožrať sa s nami môžeš, nie?“ - zobrala do ruky fľašu vína.

„Víno neodmietnem.“ - a podal jej svoj pohár.

„Začneme vínom a skončíme s tvrdým, hahaha, neboj, gaypoštol, nehovorím o tej zbrani, čo máš medzi nohami.“

Usmial sa a po pol hodine odišiel. Nedostal sa s nami do becherovkovej fázy.

„Veľmi slušný chalan, pre teba by bol príliš dobrý, ty si riadna buznokurva, od toho daj ruky preč.“

Vyhovoril som sa na to, že nemá o mňa záujem, ale keby hej, nepovedal by som nie. Vyliezli sme z výrivky, obliekli a pridali sa k partií ostatných chatovníkov, ktorí hrali karty a popíjali víno. Vtierili sme sa medzi nich. Nemožno povedať, že by sme boli nevítaní, no neprejavili žiadny záujem o včlenenie nás do hry.

Vymieňali si medzi sebou vtipné príhody z práce, a keď slušnosť kázala, zasmiali sme sa spolu s nimi. Začal som zívať a otvárať ďalšiu becherovku, keď ma chytila za ruku a rýchlo, ako keby jej dotikávali biologické hodiny, povedala.

„Teraz je ten správny čas.“

Ťahala ma do mojej izby, zavrela za mnou dvere, hodila ma na posteľ, vytrhla mi fľašu z ruky, napila sa, čo jej hrdlo ráčilo a nervózne pochodovala po izbe. Snáď ma len nechce znásilniť? Behalo mi hlavou. Rozumieme si po povahovej stránke, ale fyzicky to nie je to pravé orechové.

„Tie blonďavé kurvy nás chcú rozdeliť.“ - rozhovorila sa, keď predýchala dávku 38 percentného chľastu, ktorú do seba práve šupla.

„Koho? Nás dvoch?“

„Si jebnutý, alebo to na mňa hráš? Myslím to vážne. Mňa a frajera. Myslia si, že som pre neho zlá partia, obyčajná zlatokopka.. Chápeš? Ja a zlatokopka? Keď sa ony, kundy, hrali v ohrádke pre deti s bábikou s jedným okom a ohorenými ušami, ktorú im rodičia doniesli z charity, ja som plávala v bazéne s peniazmi ako káčer Donald. Kým oni dostali prvé vreckové desať korún na kofolu a obliekali sa do oblečenia po staršej sestre, ja som kartou platila v značkových obchodoch a pila šampanské a všetko to boli moje peniaze, lebo som rýchlo pochopila, že peniaze vedia zarobiť ďalšie peniaze a tie ďalšie, a nikdy som ani vindru nezobrala od rodičov. Oni štetky, ktoré roztiahli nohy pred tým šedivým úlisným kokotom, ktorý si necháva hovoriť pri fajčení „veľký boss“, len aby ich zamestnal, budú mňa ponižovať a mnou opovrhovať?“

Nastala hodina pravdy. Nevydržala to a muselo to z nej von. Nepustila ma na sekundu k slovu, nervózne sa prechádzala po izbe, upíjala z fľaše a slová z nej vychádzali bez jediného nádychu.

Povedala mi o kolaudácii bytu. Nemala počuť, ale žiaľ počula rozhovor troch slečien, kolegýň jej frajera, ktoré práve v čase jej nervového výlevu, hrali dole s ním vyzliekajúceho pokera. Tri slečny sa svorne zhodli na tom, že taký chlap si nezaslúži vulgárnu sedliačku, ktorá vidí iba prachy a dali si za úlohu prekaziť im krásne sa rozvíjajúci vzťah.

„Fajčia na mojom balkóne golden gate a plánujú, ako ma pripraviť o frajera, kurvy, a on sa ešte divý, prečo som k ním taká ako som, bodaj by som nebola.“ - rozplakala sa, ale pokračovala, pochodovala naďalej a zmiernila tón hlasu.

„Veľmi ho milujem, len neviem, či dokážem súperiť s kurvami, ktoré od malička učia fajčiť vtákov, aby si potom mohli v blave vyfajčiť milióny a popri tom sa hrať na veľké dámy.“

„Nemusíš s nimi súperiť. On nie je z tých, ktorý by utiekol k inej. Je spokojný a veľmi, ver mi. Miluje ťa prinajmenšom tak, ako ty jeho.“ - snažil som sa vsunúť malú poznámku do jej nedokončenej knihy sťažností na jeho kolegyne.

Ak mala pochybnosti o jeho láske, boli neoprávnené. Miloval ju. Dokázal vás presvedčiť, že sa vám díva pri rozhovore priamo do očí, no tie oči vždy hľadeli na ňu. Bol a stále je do nej blázon.

„S tým sa musím vysporiadať sama, neboj, ja nie som zas až taká piča, dostanem sa z toho, potrebovala som sa vyrozprávať. Poviem ti tajomstvo, ale budeš držať tú svoju teplú papuľu a nikomu ani muk.“

Povedala mi ho a dodnes držím „tú svoju teplu papuľu....“

Vrátili sme sa späť medzi kartových maniakov, z ktorých väčšina bola hore bez. Medzi nimi, a možno hádam ako prvé, boli aj tri nepriateľky mojej priateľky. Zastavila sa nad nimi, hodila im do lona sto korún s poznámkou, nech si na seba niečo kúpia, lebo svetu fakt nemajú čo ukázať.

O dve hodiny som bol s nepriateľkami mojej priateľky za jedným stolom. Rozprával som sa s nimi aj deň predtým a využil som ten čas aj teraz, keď vulgaristka tancovala s frajerom.

„Donesiem víno, holky, dáte si, nie?“ - navrhol som, keď sa prestali tváriť ako majsterky sveta v dokonalosti a na pol hodinu odložili koruny z hláv.

Odbehol som do kuchyne, potom do mojej izby a prišiel som s otvorenou fľašou červeného vína v jednej ruke a s pohárikom pána bechera v druhej.

„Pripime si na zoznámenie, úspechy a všetky veci, na ktoré sa pripíja. Nemusíte mi vykať, stačí, keď vypijete pohár do dna.“ - dokončil som prípitok a šupol do seba svojho obľúbené pána.

Z reproduktorov sa ozvali prvé tóny „How to save a life“, ospravedlnil som sa „dámam“, že si musím ísť zatancovať, lebo to bola pesnička, do ktorej som sa za oceánom zaľúbil. Chytil som vulgaristku za ruku a stiahol na parket. Skôr ako sme začali revať spolu so spevákom The Fray text piesne, šepotom som ju upozornil, aby dnes červené víno nepila. Pochopila. Usmiala sa na mňa s poznámkou, že som druhé najlepšie, čo ju v živote stretlo a nikdy ma neprestane „platonicky“ milovať.

-“Where did I go wrong, I lost a friend, somewhere along in the bitterness, and I would have stayed up with you all night, had I know how to save a life.“ - snažili sme prekričať jeden druhého refrén pesničky.

Nie som ten pravý, ktorý vie poradiť v otázke ľudských vzťahov. Vždy stratím reč. Dlho rozmýšľam, čo povedať, a keď to zo seba dostanem, ľudské vzťahy sú dávno vyriešené. Vulgárnej spolužiačke som pomohol tým, čo viem najlepšie, vypočul som ju. Sama viac nechcela. Vyriešila si to bez mojej pomoci a bez zbytočného rozruchu. Jej frajer stále netuší, že jeho kolegyne mali s ním vlastné plány. Ona ich prekazila. Ako? Teraz nie je ten správny čas, aby som o tom hovoril.

Na druhý deň som doma na balkóne spokojne vydychoval dym z cigarety, pohojdával som sa na stoličke a v druhej ruke kontroloval, koľko som z preháňadla na chate minul. Pousmial som sa. Viac ako naposledy. Spomenul som si na moje prvé stretnutie s ním. Bolo to na školskom výlete v prváku na gympli. Chlapci z mesta si chceli vystreliť zo sedláka a ochutili mu Coca colu. Odvtedy som si ten osviežujúci nápoj nekúpil a možno nepriateľky mojej vulgárnej priateľky sa po tomto víkende budú dlhšiu dobu strániť červenému vínu.

Prešli tri týždne a môj mobil prepadla smska - Mohol si aspoň jeden list za tú dobu napísať. Som doma.