adam j. pallo

Sedel som na terase a čítal "Temnú vežu" od Kinga, keď mama kričala, že mi volá Dog.

"Koľko rokov je u nás za vraždu?" - vyhŕkol na mňa, keď som mu slovom "ano?" naznačil, že hovorí s tým, s kým chcel.

"Si niekoho zavraždil?"- spýtal som sa ho.

"Nieee, kámo, jasné, že nie, ale jeden známy má trable." - bolo mi jasné kto je ten známy, no nevypytoval som sa ho ďalej.

"Odkáž teda známemu, že ak bude mať na súde šťastie, tak doživotie, inak sa môže tešiť na elektrinu."

Bez pozdravu zavesil.

Od novembra 1962 do Nadinej vraždy.

Volám sa Joe Blackwell, syn svojej mamy a jej druhého manžela a nevlastný brat Thomasa Batesa.

Thomasa poznáte, hovorili o ňom v predchádzajúcich stories moji "kamaráti" a je o ňom známe, že sa bez Marlona ani nevysere.

Je to môj idol, čo narobím. Veľa som sa od neho naučil a nechcem byť puťko, ktorý sa neodtrhne od maminej sukne. Hlásim sa k slovu. Volám sa Thomas Bates a som nevlastný brat poseru Joa Blackwella. Obaja vám budeme teraz trepať úvodné keci o nás dvoch. Aby ste nás rozlíšili, budem od teraz písať šikmým písmom, keďže mám viac pokrivený charekter ako Joe.

Teraz rozmýšľam, čo máme vlastne my dvaja spoločné? Okrem matky, sme dve rozdielne povahy. Ty si ten zlý, ja som ten dobrý. Ty sa flákaš, ja sa snažím robiť veci správne a užitočne.

Lebo vo svete je všetko o dobrom a zlom a ty si slabá povaha na zlobu. Zhostil som sa jej ja. Som starší, skúsenejší a v Brodheadhills viac populárnejší. Netrep toľko o tom, prečo sme jeden taký a druhý chuligán, začni, nech máme tie úvodné sračky za sebou.

Ok. Začnem detstvom. Nič nezákonné som neurobil a držím sa toho dodnes. Stredná škola bola pre mňa utrpením. Bol som objektom šikany zo strany asi všetkých študentov, vrátane môjho nevlastného brata.

Netrep. Ja som ťa chránil.

Spolu s tlstou Betty sme skončili ako najlepší študenti. Oslávili sme to tajne na lúke za mestom na deke, ktorú mám odloženú pod posteľou. Pamiatka na moje prvé milovanie.

Takže to bola tá tlstoprdka Betty? No brácho, prekvapuješ ma, si vážne lúzer.

Tá tlstoprdka teraz študuje medinu a ja makám v obchode s platňami, aby som zarobil nejaké prachy. Chcem študovať právo, no nakoľko môj "vydarený" brat narobil toľko blbostí, nezostali rodičom žiadne prachy na školu. Takže ti ďakujem, Thomas.

Bla bla bla,len sa neposer. Škola – nič moc, tam sa človek nič nenaučí, ulica je tá správna škola. Stretol som tam Marlona a nepotrebujem tlačiť do hlavy sprostosti od Mrs. Cannistonovej, ktorú som pred pár dňami preťahoval v jej kabinete.

Všetky učiteľky na strednej boli a sú štetky, preto sú slobodné. Na ulici som prišiel k prachom a nemusel som pohnúť ani prstom, stačí poznať správnych ľudí, respektíve jedného správneho ako je Marlon.

Moje prvé stretko s Marlonom.

Nepamätám si presne dátum. Vysral som sa na školu a nahulil sa v bývalom lunaparku. Zaspal som na zhrdzavenom manéžovom slonovi, kým môj nahulený sen nevyrušili dva výstrely.

Marlon stál v tráve, vysokej po kolená,a hľadel do nej. Telo, ktoré v nej posledný krát vydýchlo, patrilo nejakému šikmáčovi, ktorý sa snažil prebrať jeho obchody.

Prišiel som k nemu a spýtal sa o čo ide. Neprestal pozerať na šikmáča a odpovedal, že veci sa vrátili do starých koľají.

Skryl si do vrecka nejakú kazetu a dal sa na odchod.

Vyšťal som sa na odbachnutého šikmáča, zapálil jointa a pozeral, ako sa šikmá krv mieša s mojou chcankou a steká aziatovi z prestrelenej lebky.

Dobehol som Marlona a ticho kráčal vedľa neho. V bare Uncle paulys sme si dali whiskey a po troch pohárikoch sme sa predstavili.

Odvtedy som jeho pravá ruka.

Marlona poznám, ale nie je ten typ človeka, ktorého ruka, či už pravá alebo ľavá, by som chcel byť. Jeho "mafiánske" kšefty mi nevoňajú a neverím tomu, že by on zabil niekoho a ty si sa potom na neho vymočil. Si prehulený a už nevieš, čo je realita a čo výmysel.

Ty si pičus, to je realita a viem to aj bez toho, aby som sa nahulil. Marlon je v pohode chlapík, keď ti nechá pichnúť do niektorej z jeho štetiek, tak ti jeho kšefty voňajú.

V Brodheadhills, niekedy okolo návratu Doga.

Doga poznáte, sociálny prípad, ktorý celý život bude behať po všetkých nápravných ústavoch. Pán fotograf, ktorý sa viac preslávil ako "Brodheadhillský podpalač".

Nerozkecám sa o ňom, lebo je pre mňa nepodstatný, i keď viem, čo pre Marlona urobil. Jeho návrat z toho "resocializačného centra" mi prišiel veľmi vhod. Marlon potreboval odrovanať ruskú kurvu a čakal, že sa ponúknem.

Nechcelo sa mi do toho. Viete, drogy, štetky, sem tam nejaké krádeže – to beriem, ale niekoho odstrániť, na to človek potrebuje buď úplnu bezcitnosť alebo totálne zúfalstvo. Dog mal jedno aj druhé.

"Poznám človeka, ktorý ti s tým pomôže" – stretli sme sa na mieste, kde sme sa stretli prvýkrát.

"Kto to je?" - spýtal sa a ja som mu opísal doterajší Dogov život.

Dal som mu Dogovu fotku.

"Nevyzerá na to."- skomentoval to.

"Pre prachy odstrelí aj vlastnú mater."

Marlon si počkal na Dogov návrat. To je jeho prednosť, trpezlivosť, ak niečo nejde hneď, počká si aj niekoľko mesiacov. Dog bol hlupák a ryba, ktorá vám sama skočí na háčik.

Ostatné už viete. Dog nemal problém minúť päť tisíc dolárov behom pár mesiacov. Potom, čo s nami oslávil jeho narodeniny, bol zas na mizine a žobral u Marlona, či nemôže niečo pre neho urobiť. A to ma začalo srať.

Nenechám sa vytlačiť na nižšiu pozíciu u Marlona nejakým debilným zmrdom, ktorý nevie narátať do päť. Viem na Doga príliš veľa, aby som jeho snahe zabránil.

V Brodheadhills, niekedy okolo príchodu Jenny.

Jenna bola slnko pre Brodheadhills. Najmä pre nevybúrených chlapcov s uhrami na ksichte. Priniesla nové kritéria ženskej krásy do tohto zapadákova, čo miestne slečny niesli veľmi ťažko.

Bola mojím druhým dievčaťom v posteli a prvou veľkou láskou. Vedela, že ju milujem a nijako to nezneužívala ale ani neklamala, že necíti to isté ku mne. Mohol som ju milovať, ale nemohol som zabrániť, aby to isté robili aj môj vydarený brat, či ten blbec Dog.

Chodievala ku mne do obchodu a počúvala platne. Milovala hudbu. Stále ju mám pred očami – na ušiach slúchadla a tie jej pohyby. Veľa krát po jej odchode z obchodu, som musel na pár minút zatvoriť a zbaviť sa tlaku.

Rozprávala mi o svojom detstve, o bratoch a rodičoch. Som asi jediný, ktorý v Brodheadhills vie, čo jej tí barbari robili.

Jasné, si taký jedinečný, že sa z toho všetci poserieme. Jasné, že všetci vieme o tom, ako ju bratia preťahovali. Najskôr sa vyplakala o svojom živote, potom sa nechala poľutovať a nakoniec ťa za odmenu dobre vyfajčila. Milovala veľké vtáky. Nebola chudera, bola to obyčajná kurva.

Drž hubu. Možno nie som jediný, ktorý o tom vie, ale som, po Marlonovi, jediný, ktorý vie, čo je na tej kazete, o ktorej si hovoril niekedy vtedy, keď si honil nad tvojím prvým stretnutím s Marlonom.

Jenna prišla do obchodu a mala v rukách kazetu, vedela, že magnetofón v celom Brodheadhills nájde len v mojom obchode.

"Ahoj Joe. Mám na teba prosbičku, láska moja." - držala v ruke nejakú kazetu a chcela si ju vypočuť, hovorila niečo o tom, ako jej ju Marlon strčil do nohavičiek a nakázal, aby ju dobre skryla.

V prvých sekundách jej prehrávania vstúpil do obchodu zákazník. Jenny stlačila pause a šla na toaletu. Zákazník chcel len drobné, tak som ho vyhodil a pustil som si kazetu pre seba.

Jenny sa vrátila tesne po poslednom slove na kazete, nepočula nič. Cez okno zbadala Marlonovo auto, ktoré sa blížilo k Uncle Paulys. Vybrala kazetu, vopchala si ju do nohavičiek a utekala preč.

Vieš o tom, že keď to poviem Marlonovi, budeš mať problémy.

Podrazil by si brata, i keď nevlastného?

Neviem, asi ani nie, rozmyslím si to, mám ťa trocha rád.

My sme Brodheadhills.

Čo teraz, mali by sme dať niečo, čo sa stane, nech ich navnadíme.

Ser na nich, aj tak teraz vyzeráme ako dvaja buzeranti. Pustí nejakú hudbu.

Mám platňu od nejakej Madonny, mladá pop žaba. Celkom v pohode popík, počúval som to v obchode.

Ty si fakt buzerant.

Voláme sa Joe Blackwell a Thomas Bates, sme nevlastní bratia z Brodheadhills a zdá sa, že odteraz budeme hlavní hrdinovia príbehov z Brodheadhills. Ste prekvapení?

Aj my, tak na to serte a nahulte sa.