adam j. pallo

„Sme pred vchodooom, auu, poď von“ – a zložil.

Veselý hlas bratranca v telefóne ma dostal do lepšej nálady po predchádzajúcom dni. Nahodil som sa do krátkeho trička a trojročných riflí a vybehol von. Z auta sa ozýval mužsko-ženský smiech, ktorý som začul len čo som otvoril vchodové dvere do paneláku. „Ejha tí sú nejakí veselí“ – povedal som 70 ročnej pani, ktorá sedela na lavičke a naťahovala hlavu, aby videla, čo sa v tom aute deje.

„Čaute fešáci a fešandy, aké chichotavé auto sem prišlo.“ – pokúsil som sa o vtip, keď som nastupoval do auta.

„Sadaj, sadaj, nech vyrazíme do sveta.“ – vyškerený bratranec povedal naraz v jednej vete šesť slov, no tak to snáď nie je on.

„Dohodli sme sa my dvaja a ty sa podriaďuješ“ – pokračoval -  „že ideme do Bojníc, pozrieť opice, medvedíky a iné krásne zvieratká, však, zlatúšik, cmuky, cmuky, cmuk...“

Zlatúšik? Cmuky, cmuky, cmuk?...Preboha, to čo má znamenať?

„Som v správnom aute? Je toto môj bratranec, alebo si si našla nového frajera a dala mu ksicht môjho bratranca?“ – spýtal som sa bratrancovej frajerky.

„V správnom, správnom... he he, máš plavky?“ – odpovedala bratrancova frajerka a pri otázke otočila hlavu na zadné sedadlá, kde som bol rozvalený.

„Nie, bežne nosím slipy, nepovedali ste mi, že sa chcete máčať vo vode.“ – odpovedal som.

„Že slipy, ja uschnem, ha ha ha ha, môj bratranec nosí slipy, to do blavy ešte nedošli boxerky, a aké máš slipky? Ha ha ha, počuješ ho, miláčik, že má slipy, to je lúzer.“ – bratranec sa rehotal o dušu.

„Je nahúlený?“ – nechápavo, so skrčeným čelom som pozrel na jeho frajerku.

„He, neviem, ale mám ho teraz pod kontrolou, tak ak na záchode pol hodinu robil to, čo sa tam bežne robí, tak by nemal byť.“ – odpovedala pričom bratranca rukou hladkala po vlasoch.

No pekne, nevidel som ho tri týždne a on sa zmení na nespoznanie. Celou cestou sa mu ústa nezatvorili – „Miláčik, musíme sa ísť pozrieť ešte tam....nejdem príliš rýchlo?....si v poriadku?.... v tejto dedine sme sa opili, však Pxxx.... Sem sa už nikdy nevrátim...Keď sa malé narodí budeme s ním pravidelne cestovať...“

„Preboha, zastav, prosím ťa, na päť minút.“ – vyletelo zo mňa asi po pol hodine jazdy.

„Však sme už skoro tam, tak vydrž..“ – odbil ma.

Vydržal som ešte desať minút, kým sme úspešne dorazili do Bojníc a zaparkovali. Vyletel som z auta a vyfajčil po sebe dve cigarety. Bratranec behal ešte okolo auta a niečo kontroloval. Jeho frajerka prišla ku mne.

„Lezie ti na nervy, však? Ja by som si tiež potiahla, ale keby ma zbadal, tak mám polhodinovú prednášku.“ – pochopila.

„Nie, nelezie, len som prekvapený. Kedy sa naučil rozprávať? Čo sa mu stalo?“ – spýtal som sa jej.

„Sama neviem. Jedného dňa prišiel za mnou a odvtedy sa mu ústa nezavreli, niekedy mi lezie na nervy. Dáva na mňa až príliš veľký pozor, ako keby som bola ochrnutá a nie tehotná. Niekedy mi je viac na príťaž ako na pomoc. Hádam ho to rýchlo prejde.“

„Dúfam, že nevyfukuješ ten dym do nej..“ – vykríkol spoza auta.

„Dýchať pri nej môžem?“ – okríkol som mu späť.

Dve hodiny sme behali po Zoo. Centrom pozornosti bratranca sa stali všetky zvieratá, ktoré nedávno vrhli mladé. V každom zvieracom páre, okolo ktorého behalo niekoľko mláďat, videl bratranec seba ako otca, samicu ako frajerku a mláďatá ako ich detí. Ani jedného z nás nepustil k slovu. Snažili sme sa mu stratiť aspoň na desať minút, no nepodarilo sa, jeho oči stíhali sledovať každý jeden krok jeho frajerky. Jeho hlas som počul v hlave ešte ďalšie dva dni.

„Nejako si sa rozhovoril, čo sa s tebou stalo?“ – spýtal som sa ho, keď sme čakali na jeho frajerku, ktorá šla na záchod.

„Som šťastný, najšťastnejší človek na svete, mám dobrú prácu, super frajerku a budeme mať spolu dieťa, ja sa toho nemôžem dočkať.“

„A nezdá sa ti, že to trocha preháňaš? Nemyslím s tým, že si sa rozkecal, je dobré, že vieš konečne povedať aj desať viet za sebou, ale s tou starostlivosťou o frajerku. Tak aj ona má rozum, vie, čo má robiť. A ty s ňou zaobchádzaš ako keby bola zbavená svojprávnosti.“

„Myslíš, že to preháňam?“ – zosmutnel v hlase a mňa to trocha zamrzelo, načo sa starám do druhých, ach jaj.

„Neber to tragicky, ani ako radu, si v pohode, stále, ale tak nechaj aj ju nech niečo urobí, sa divím, že si nešiel s ňou na záchod držať ju, aby nespadla.“ – snažil som sa o prinavrátenie jeho pôvodnej nálady.

„Myslíš, že mám na to byť otcom?“

„Jasné, že máš. A budeš tým najlepším, ako si mi raz telefonoval. Takže všetky tvoje deti skončia vysokú školu a aj dve, heheheh....ale nie, srandujem, neboj sa, bude z tej otec roka, uvidíš.“

„Aj tak sa bojím, ehm.. teda nie že bojím, ale mám strach, že niečo dodrbem a stratím všetko.“

„Nič nestratíš, nestrachuj sa. Sám si povedal, máš dobrú prácu, ktorú si si sám našiel, bez protekcie, máš dobrú frajerku, sám si si ju vybral a ste zaľúbení obaja, nemyslím, že by si mal niečo dodrbať. Len aby si zas nezačal piť, dobre vieš, že chľast je našou slabou stránkou..he he“ – dostal som ho do pôvodnej nálady sekundu pred tým, než sa vrátila jeho frajerka.

„A ty nebudeš otcom?“ – spýtal sa ma, keď sme opúšťali brány bojnického „zverinca“

„Zatiaľ nie a neviem, či niekedy ním budem.“

„Prečo?“ – spýtala sa ma jeho frajerka.

„Lebo ešte neviem, či budem žiť s chlapom alebo so ženou, uvidí sa, možno nakoniec budem žiť len s becherovkou.“

„Ty si bisexuál?“ 

„Asi hej, možno buzna, možno bi.“

„Ty spávaš s chlapmi? – spýtal sa ma bratranec.

„Aj, v poslednej dobe spávam s jedným manželským párom.“

„No ty prasák, ha ha ha, aj ťa šukajú do zadku?“ – pokračoval s otázkami,

„Prestaň.“ – zahriakla ho frajerka.

„Chceš to naozaj vedieť?“ – odpovedal som ja.

„Radšej nie, ideme sa najesť, nechcem si nepokaziť chuť, h ehe he...Nemôžme ťa teraz volať

aj nejakým ženským menom?“ – smial sa bratranec.

„Aké by si mi vybral?“

„Helga, h ehe h ehe.“

„No tak radšej nie, ha ha, poďme jesť, nevidím od hladu.“ – zamierili sme do najbližšej reštiky.

Počas obeda sme sa rozhovorili o našich rodinných vzťahoch. Ako to v našej rodinne zatiaľ funguje, i keď bratranci a sesternice držia spolu viac ako naši rodičia a iné blbosti, ktoré každý pozná z vlastnej skúsenosti. Vyčítali si potom, že mi nepovedali o tých plavkách, lebo sa chceli ísť okúpať do termálnych kúpalísk.

„Však behnime do tesca, ide leto, plavky by už mohli mať, kúpiš si a pôjdeš s nami, alebo sa ti chce čakať v aute, lebo mne sa chce ísť okúpať.“ – navrhol bratranec.

„No super nápad. Najbližšie tesco je v Prievidzi.“

Zohnal som plavky za pár šupiek, zrejme na jedno použitie a šlo sa užívať termálnej vody späť do Bojníc.

„Ako sa mám teraz k tebe otočiť, aby si sa na mňa nevrhol? he he he.“ – bratrancove narážky na mňa pokračovali v mužskej prezliekárni.

„No daj sa zboku, nech vidím aj zadok aj predok. He he he“

„Páči sa ti tu nejaký chlap?“

„Hovor hlasnejšie, tuším ťa nepočuli na recepcii.“

„Sa ti páčia viac svalnatí alebo pivní?“ – to počuli úž aj na recepcii.

„He he he, páčia sa mi všetci, len aby to neboli moji bratranci a sesternice.“

„Keby nie sme bratranci, chcel by si ma?“

„Nie.“

„Prečo?“

„Lebo si škaredý.“

„A henten čo sa teraz vyzlieka sa ti páči? To bude futbalista, pozri mu na nohy, ale len na tie ktorými chodí.“

Cudzí chlap začul tú hlášku a otočil sa na nás. Vydesili ho moje a bratrancove oči, ktoré na neho zírali, tak sa pobral rýchlo preč. Ani nechcem vedieť, čo si myslel, ale bolo mi to v podstate jedno. Zaplávali sme si v bazénoch, využili účinky termálnejvody, ktoré sa možno prejavia na kožnej infekcii a pobrali sa domov.

Voda nás vyčerpala, no na druhej strane nie tak, aby umlčala môjho bratranca. Jeho plány do budúcnosti sa striedali s otázkami o mojej sexualite, až kým sme neprišli ku mne domov. Slušne odmietli pozvanie na kávu, keďže jeho frajerka zaspávala, tak sme sa pred vchodom rozlúčili.

„Chceli sme sa ťa ešte spýtať, vieme, že je to skoro, ale tak pre istotu, či by si nešiel za krstného otca.“ – spýtala sa, keď sme sa lúčili.

„Jasné, že hej. A to ste ma teda riadne potešili. Pôjdem a  budem ten najlepší krstný otec na svete, hehe, budete mať najrozmaznanejšie dieťa v okrese.. hehe... jasné , že idem, díky vám. A budúci ocino s tým súhlasí.“ – od prekvapenia som nerozmýšľal, čo hovorím.

„Jo jo , súhlasím, inak by som to ani nechcel, ty bisexuálna ozdoba rodiny.“

Rozlúčili sme sa s tým, že keď budem najbližšie doma, tak sa im ohlásim a zas niekam vyrazíme.

Byť krstným otcom asi veľa neznamená, ale pre mňa to bolo milé prekvapenie na konci dobre využitého dňa. Videl som zajaté zverstvo v klietkach a výbehoch, prekvapivo rozkecaného bratranca, povedal som im niečo viac o sebe a navyše som sa mal stať ešte aj krstným otcom ich dieťaťa.

V porovnaní s predchádzajúcim dňom, kedy som posledný krát videl najlepšiu kamarátku z detstva, to bol úplný balzam na moju dušu. Neboli v tom žiadne drogy, žiaden alkohol, bolo to čisté a úprimné šťastie troch mladých ľudí. Šťastie, ktoré dokážu iní závidieť a niekedy aj prekaziť. O pár mesiacov sa všetko vrátilo späť do pôvodného stavu, bratranec povedal ledva dve-tri vety a ja som sa krstným otcom nikdy nestal, preto mi dnes ten deň pripadá ako sen.