Rukou si prečesal vlasy a skryl sa pred kameňmi do kupé s číslom 184, zahryzol sa do červenej kože na sedačke a skučal ako malý pes, bez prestávky. Z úst mu vytiekla malá kvapka krvi. Poranené ďasno, duša, srdce?
Rozbil fľašu slivovice a rozrezal kožu. Z diery roztrhnutej sedačky vybehli dva šváby. Otriasli zo seba kúsky molitanu a pozerali na neho. Na jeho zaborené zuby do červenej sedačky. Tykadlami vyšetrili jeho kvapku krvi a skryli sa do tašky, z ktorej predtým vytiahol fľašku.
Sadol si do kaluže slivovice, na kúsky skla. V črepoch videl svoju tvár, tisíc rovnakým tvári, jeho vlastných, cudzích pre myseľ, oči, jej pach cudzia pre nos. Z kupé číslo 184 sa ozval smiech. Hlasný. Roztriasol tisíc kúskov skla s tisícami rovnakých tvári.
Pach slivovice vylákal ďalšie zvedavé šváby. Vychádzali jeden po druhom z diery v sedačke a tykadlami, ktoré vystierali do stropu sa snažili identifikovať cudzinca, ktorý narušil ich niekoľkogeneračný blahobyt v molitane starej, červenej sedačky.
Vyzliekol sa. Oblečenie zložil na kôpku vedľa seba. Turecký sed, nahé telo, zápach alkoholu, zvedavosť švábov.
Trojgeneračná osemdesiat členná rodinka švábov s polootvorenými ústami pozerá na votrelca. Nepoznajú ho. Roztriasli sa mu kolená. Z úst mu vytekajú krvavé sliny. Prúd červenej steká po jeho hrudi.
Prvý z nich naberie odvahu. Zlezie na kôpku šiat. Tykadlami podá správu, že všetko je ok. Osemdesiat švábov z kôpky šiat hľadí na nehybného votrelca. Sledujú tok jeho slín. Večera, bitka, omámenosť pálenkou.
Zbiera priesvitné obrázky jeho tváre. Vkladá si ich do dlane. Jeden hlt, jeden smer, dve oči – zatvorené.
Diváci s tykadlami napäto čakajú. Vyvrcholenie diela, hry – komédie a či tragédie. Nepoznajú rozdiel, jeho a ten zápach, ktorý im tykadlá vykrúca.
Vyhodil z dlane tisíc úlomkov skla nad svoju hlavu. Pozrel sa na strop kupé s číslom 184. S polootvorenými ústami sledoval ako na jeho tvár dopadajú tisíce jeho tvári. Bičujú ho. Zapichujú do líc, očí. Hromadný potlesk očarených bádateľov.
Predstavenie skončilo - hostina začala.
So zaklonenou hlavou si užíval ich pochod na jeho telo. Mapovali nové územie. Prsty na nohách, vliezli pod nechty, lámali mu chlpi na hrudi, rozkusali chrasty, zapálené jazvy. Zaútočili v sekundu, v ktorú sa on vzdal.
Zápach slivovice z kupé čislo 184. Spomienka na sebaspoznanie. Prechod od zlého za pomoci škodcov k dobrému.
Dva šváby vyšli z tašky. Boli opité. Tykadlami volali o pomoc. Nik neprišiel. Na podlahe ležalo v ôsmych radoch osemdesiat mŕtvol zvedavých švábov. Nad nimi stál jeden živý človek.
Svedomie, malichernosť, svrbenie, mučenie, slodoba, možnosť. Kupé číslo 184.
Komentáre
Když jsem jezdil do Lvova, z Prahy, hlavní nádraží,
Potom nás přeložili. Mně do Karlovejch Varů, jí na široce rochodnou trať.
Pak už nevím jak se jí dařilo. Asi dobře, byla vstřícná.
Na šváby platěj dvě věci.
Buď je ignorovat, hnusáky, nebo plechovka vod Májky s vodou. Dáš do nich všechny, spravidla, čtyři nohy vod postele a jsou namydlený.
Jiný přístup značí, že budeš celou noc mlátit šváby, vostatní Ti vynadaj, že děláš binec a nevyspíš se pořádně:-)))
drsne,
Nic není drsne, podle mně,Bonnie