adam j. pallo

Potrebujete niekedy vypnúť? Nevšímať si okolie a jeho problémy, cítiť sa príjemne vo svojej koži a stagnovať vo všetkých svojich aktivitách, lebo viete, že energia, ktorú na ne potrebujete, vás s napätím osemsto voltov, čaká za rohom a vy jej otvoríte dvere v čase, keď sami o tom rozhodnete.

Niečo také som s veľkou chuťou prežíval v onom prelome zimného slnovratu a jarných bujných molekúl energie, ktorým som otvoril dvere s nádychom prvého jarného vánku.

Podnet ku všetkému nebol len vánok, alebo spolubývajúceho pes, ktorého som venčil do chvíle, kým som si neuvedomil, že pes venčí mňa, ale aj pozvánka na nevšednú akciu, ktorá sa konala pod prísahou pani diskrétnosti v jednom z bratislavských hotelov.

Pozvánka bola jednoduchá, vo forme sms ma cudzie číslo volalo na stretnutie sexuálneho charakteru. Rozmrazili sa zvieracie pudy, ktoré vírili vzduch s ľudskými a ako sa spolubývajúceho pes snažil dostať do hárajúcej feny, zvedavosť môjho libida sa snažila presvedčiť môj rozum, ktorý bol už na inom mieste, že rozhodne takúto pozvánku nemôžem odmietnúť.

Recepčná na hoteli si odfukovala prameň vlasov, ktorý jej neposlušne padal do tváre a diskrétne sa tvárila, že jej je fuk, že niekoľko chlapov mieri na izbu s číslom 405. Izba bola zaplatená a nebolo v náplni jej práce pátrať po tom, prečo sa do nej hrnie približne 15 poväčšine ženatých chlapov.

Niektorí v oblekoch, iní nahodení v športovej súprave od Mr. Adidas. Ja som sa k onej izbe viezol vo výťahu „nahodený“ v rifliach od tety Zary, alebo uja, neviem to identifikovať, a tričkom s nápisom "Where is my girlfriend sleeping tonite?".

Pred dverami izby 405 som prezvonil neznáme číslo patriace autorovi pozvánky.

"Preboha, ty sa tu kde berieš?" - s otvorenou hubou som pozeral na vysmiateho chlapíka.

"To je prekvapenie!! Bol som pár dní v Budapešti a predtým než odletím na druhú stranu zemegule, som si skočil trocha užiť. Poď dovnútra, čakáme ťa."

Nik ma nečakal, každému bolo jedno, či sa v dverách objavím ja alebo niekto iný. Polonahí chlapi vo veku od 30 do 50 rokov sa rozprávali o svojich manželkách a deťoch. Jednému sa ďalšie práve narodilo, druhému sa chystá na maturitu a tomu tretiemu, siedmemu, či desiatemu sa chystajú na úspešnú kariéru.

Zavadili o mňa pohľadom, ktorým si ma premerali od končekov vlasov po miesto medzi nohami a pokračovali ďalej.

"O čo vlastne ide?" - spýtal som sa Milana, ktorý bol onou vysmiatou tvárou, ktorá ma pozvala na diskrétne orgie čisto panského obsadenia.

"O uvoľnenie. Relax a riadny chlapský sex." - odpovedal a vyzliekol si košeľu – "poď k chlapom, o chvíľu tu budeme všetci a môžme začať."

Sadol som si na nočný stolík a skúmal uvolnené tváre aktérov chystaného grupáku. Niektoré mi boli známe z televíznej obrazovky, z bulvárnych denníkov a tie ostatné sú mi známe dnes, keď prechádzajú okolo mňa v Auparku, obvešané taškami od tety Zary alebo uja Peeka. S gloriolou držia za ruku svoju manželku a klamú svoje deti, že Dráčik je dnes zatvorený.

Nemá význam si vymieňať pohľady alebo sa familiárne zdraviť. Všetko bolo naladené na maximum diskrétnosti a kto by ju porušil, prišiel by o orálne alebo análne uspokojenie na tajnom mieste vo vopred dohodnutom čase s manželskou výhovorkou o služobnej ceste, nadčase v práci alebo tenisovom tréningu.

Nevenoval som pozornosť ich diskusii. Zrejme jediný neženatý alebo čerstvo nerozvedený, som sa nemal čím pochváliť. Moje deti nematurujú, nerodia sa a vlastne nie sú ešte ani naplánované.

Program sa posunul do ďalšej časti, v ktorej sa začalo na pár hodín zabúdať na manželky a ratolesti a venovala sa pozornosť pornu. Väčšina polonahých chlapov vybrala z Adamovho šatníka jeho najlepšie šaty a začala rukou riešiť situáciu vyvolanú dvdčekom s označením "len od 18 rokov, len pre pánov".

Zo svojho miesta som sa nepohol a sledoval raz film a raz pánov, ktorí sa začali orálne zoznamovať na mieste pod pásom, a tuším niekedy v tom striedaní pohľadov mi mozog prešiel na svoje zimné sídlo a začal dobiedzať, či je to naozaj to, čo práve potrebujem.

"Neseď tam a pridaj sa, mladý, čo sa bojíš riadnych chlapov? Poď sem." - zakričal na mňa niekto z davu potiacich sa chlpatých Adonisov a očami ukázal na prirodzenie niekoho iného.

Svojvoľne sa druhá časť programu prehupla do záverečnej, v ktorej malo hlavné slovo fajčenie, preťahovanie, štípanie bradaviek a vychutnanie si relaxu s prichádzajúcimi účinkami poppers.

Sledovať niekoľko ženatých chlapov, ktorí odhodili tašku s tenisovou raketou do rohu hotelovej izby, v ktorej sa nechali vyfistovať rovnakým druhom zúfalstva, vynára vo vás niekoľko otázok, najmä, ak sa vzdáte možnosti zahrať si tenis na ihrisku s číslom 405.

Potichu som sa zdvihol a zabuchol za sebou dvere. Únikových schodiskom som zbehol do podzemnej garáže hotela a pod výhovorkou diskrétnosti, vyšiel von.

"Kam si ušiel?" - volal mi Milan o dve hodiny neskôr.

"Domov. Nebolo to správne kafé, ktoré by ma vzpružilo zo zimného spánku."

"Áaale, však išlo len o sex, chlapskú partičku, nemal si sa čoho báť, všetci sme zdraví a diskrétni."

Po pochybnostiach o zdraví chlapskej partičky, najmä tom psychickom, som sa s ospravedlňujúcim tónom vyhovoril na žalúdkovú nevoľnosť, ktorá ma náhle v tretej časti ich "kultúrneho" programu prepadla.

"No však nevadí, ja som ťa rád videl a rád by som ťa aj pretiahol, tak niekedy nabudúce. Chlapci sa stretávajú pravidelne, si tam vítaný."

"Ďakujem, ale teraz asi nie, možno chcem vyskúšať nejaký ten vzťah a aspoň päť minút vernosti. Keď ma to prejde, budem to brať ako jednú z možností."

Rozlúčil sa s tým, že mi napíše mail z Ameriky, kam sa chystá na najbližší polrok.

Doma ma spolubývajúci- redaktor privítal s lístkami na hokejový zápas. Odmietol som s tým, že som sa práve pozeral na vypoppersovaných nahých chlapov, ktorí sa dobýjali jeden do druhého a nemám chuť pozerať sa na ďalšiu partiu chlapov na ľade odhodlaných vystreliť puk do brány protivníka.

"...asi si pozriem nejaké lesbické porno a večer pri pohári vína konečne stretnem niekoho pravého, aby sa mi v skúške správnosti mojich rozhodnutí rovnala pravá strana tej ľavej."

"Čo to trepeš?"

"Nerieš. Sám neviem."

Ľahol som si na postel a nechal z hlavy odchádzať všetky fotky z izby číslo 405, ktoré sa mi uložili v pamäti. Vychádzali ako hady z Caravaggiho Medúzy a snažili sa, cez chvenie v bruchu a dvíhajúci sa penis, vrátiť späť.

Nebanujem, že som odišiel. Grupa chlapov, ktorí sa z nejakého spoločenského dôvodu zamilovali do žien, s ktorými spečatili chorobu i zdravie a dobré i zlé, možno celú chlapskú akciu, organizovanú pravidelnejšie ako "Pohoda", považovali za iný svet.

Možno za nejakú internetovú stránku, ktorá sa nedá vyhľadať v googli, ale len navštíviť po zadaní tajných hesiel, vzájomných pozvánok a iných chlapských trikoch, ktoré sú uložené v komore manželského hniezda na poličke "Každý máme svoje tajnosti."

Bol som v podstate jedným z nich, len som zatiaľ nemal doma v posteli alebo v kuchyni čakajúcu ženu a dve deti sediace nad knižkami. Na akcie tohto typu som mal ešte čas a vlastne v tom jarnom vánku zvyšujúcom moju sexuálnu aktivitu som dúfal, že ten ich chlapský tajný vánok ku mne nikdy nezaveje.

"Ahoj fešák, čo ty nato, keby sme sa ukojili tým, čo nám vždy bezpečne nahradilo sex?" - zavolal som gay-kamarátovi.

"Neviem ako ty, ale ja už sexujem, prežívam práve prvý orgazmus s vodkou a chystám sa na ďalšie kolo, pridaj sa." - odpovedal.

Na toto stretnutie som sa tešil. Partia kolegov gay-kamaráta bola vždy zárukou zábavy, ktorá sa nemusela zamykať v izbe číslo 405.

Dal som prednosť jednému chlapovi pred celou horou svalov a stoporených vtákov, tomu, ktorý ma zatiaľ nikdy nepodviedol, i keď si s ním užívalo v ten istý moment mnoho iných v ostatnom svete. Ale ten, ktorý stál predo mnou na stole, bol len môj. S rovnakou chuťou a chladom mi v tú noc opäť poplietol hlavu pán Becher.