S gay-kamarátom sa poznám tri roky, x krát sme sa pohádali, x krát sme prestali byť kamaráti a x na x krát sme sa spolu opili. Dalo by sa povedať, že som mal dva svety. Jeden „normálny“ a druhý „teplý“. Moji kamaráti sa nepoznali s gay kamarátom a on sa nepoznal s nimi. Nie je to najlepší kamarát, keďže ja som takého nikdy nemal a ani neplánujem mať, no vieme o sebe veľa.
Po „predohre“ v Malom Ríme, sme sa podgurážení alkoholom vybrali do „druhého sveta“, teda do toho teplého. Osobne by som ťažko nabral odvahu tam vkročiť triezvy a nebodaj ešte sám. Nevadia mi gay ľudia, nevadia mi vytočení gay chlapci, nevadia mi lesbičky, ale celkový pocit isť sám do baru, kde na vás nik nečaká a ešte v tomto prípade aj medzi gay komunitu,.... no nie som až taký odvážny.
„Dnes aj tak nikoho nezbalíme. Mal by si sa odo mňa držať ďalej, lebo si potom každý myslí, že sme tam spolu a prichádzam o tie najlepšie kusy.“ - dostal som pokyn od gay-kamaráta.
Vyskúšali sme „separé“, no neuspeli sme ani jeden. Takže chyba asi nie je v tom, že si niekto o nás myslí, že by sme boli pár. Chyba je jednoducho v nás. Nie sme príťažliví pre bratislavských gay chlapcov a chlapcov, ktorí „ektujú“ ako silní chlapi.
Vydržali sme to hodinu.
„Odmietli ma. Jedného som sa pýtal, či nejde tancovať, povedal mi, že áno,ale nie so mnou. Nikto nás nechce.“ - skonštatoval po krátkom čase, počas ktorého sme sa tvárili, že jeden druhého nepoznáme.
Zobrali sme fľašu vína a tancovali okolo nej. Do rána sme vytancovali tri fľašky a pobrali sa domov.
Bol Štedrý deň a ja som zaspal na raňajší vlak. Neodvážil som sa ísť na autobus, nakoľko mám stále pred očami tu nepríjemnú udalosť, pri ktorej som nakoniec skončil v poli 15 km pred Nitrou.
Vyčkal som na ďalšie spojenie a s prestupom v nejakých Šuranoch, mi cesta trvala 3 a pol hodiny. Mal som to perfektne a neplánovane vypočítane. Ako povedal oco, keď ma prišiel zobrať na stanicu:
„To si urobil náročky, aby si nemusel doma ani prstom pohnúť a prísť si na hotové.“
„Jasné, tati, dúfam, že si sa doma o všetko postaral, aby sa tvoj jediný syn dobre vykŕmil. Hladný som ako sviňa, celý deň som nič nejedol.“
„No isto si v noci zas niekde pil. Že sa nehanbíš, chlapčisko jeden.“
Nerozoberal som to ďalej. Povedať ocovi, že jeho jediný syn sa do ráno bavil v gay bare by nebol ten najvhodnejší darček. Radšej som mu dal knihu, ktorú som kupoval na poslednú chvíľu a mame kozmetiku a peňaženku. To ich potešilo viac ako nejaký srdcervúci coming out.
Vianoce mám rád len z troch dôvodov, a to sú tieto dva: priberiem šesť kíl a mama je spokojná, že nevyzerám ako vyžla a je fakt, že vypnem. Úplne. Nemyslím na školu, na prácu, na sex, na nikoho. Väčšinou si prečítam knihy, ktoré dostanem, vystavujem sa tri dni pred zrkadlom v nových ponožkách, slipoch a mikine, ktoré boli ako bonus ku knihe od „Ježiška“, ktorý opäť použil maminu peňaženku.
A myslím, že je to fajn, že niekto vymyslel Vianoce, nie som silný kresťan, ale Nobelová cena tomu, kto to všetko spískal. Čo je lepšie od Vianoc? Narodeniny? Hej dostanete dary, ale do práce musíte beztak. Pri Vianociach máte všetko, kopec jedla, kopec darčekov a ešte väčší kopec voľna.
Navyše sa všetko prehupne do nového roka a vtedy začína človek rekapitulovať. Fun rádio hodí Gala Top Fun, televízne noviny „najlepšie“ výroky politikov a trápne nezdary moderátorov a obyčajní ľudia sa obzrú za všetkým tým, čo napáchali za posledný rok. Letná dovolenka, ktorá aj tak bola na záhrade v Horných Orešanoch a nesplatená hypotéka v tTatra banke. Tí viac obyčajní si dovolili dovolenku v Chorvátsku a splatili všetky svoje dlhy. Lebo bez dlhov sa lepšie dýcha a aj dovolenkuje.
Ja som rekapituloval tiež. Bol to neobyčajne nudný rok. Opäť som nedokázal nič z toho, čo sa mi hlavou preháňalo celý rok. Mal som viac sexuálnych príhod ako Madonna hitov v americkej hitparáde, moje ambície zostali niekde za posteľou, na ktorej som sa natriasal buď raz hore alebo raz dole. Klamal som sám seba, že som niečo viac, klamal som rodičov, že som niečo iné ako si mysleli, klamal som a klamal som a už sám som aj zabudol, čo bola pravda a čo výmysel.
Napriek tomu, som bol so sebou spokojný. Pil som na balkóne šampanské, fajčil cigaretu a dýchal dym z petárd, ktoré vyhadzovali blázniví susedia z okien. Ešte dobre, že takýto rekapitulačný deň je len jeden v roku.
2. januára som si zbalil kufor svojich nesplnených ambícií, ktoré sa tlačili so šalátom, s filé a sladkosťami od mami a vrátil sa spať do capital city.
Doma som bol týždeň. Zistil som, že bratranec usúdil už nemá so mnou nič spoločné a prerušil kontakt so mnou. Sestra mi spomenula, že po havárii sa rýchlo v krčme zotavil a našiel si frajerku. Nevidela ju, no vraj je to jej bývala žiačka a hádam sú šťastní. V to som dúfal aj ja.
„Čau, čau, čau, toto musíš vedieť, ten krásny zásnubný prsteň, si už videl, byt už máme, no a teraz k tomu prihoď ešte aj auto. Moje vlastné. Dostala som ho od rodičov pod stromček. No to bol fakt po piči rok, ja milujem život a teba mám tiež rada.“
Vulgárna spolužiačka milovala ostatný rok. V podstate jej všetko vyšlo. Až na ten slovník, ktorý používala, ale to sa časom odstránilo, respektíve vylepšilo.
Prišla po mňa na stanicu. Šoférovala ako blázon.
„Nie som ešte zvyknutá na blavu. Je tu kopec arogantných šoférov. Do piče, kde sa mi sem jebe tá trúba. To musí byť ženská za volantom, boha, vyšukala si šoferák a teraz je veľká hrdinka. Pal do sedlače, ty kurva slamová.“ - hotová novela s rýchlym spádom. Behom minúty sa stala zo spolužiačky arogantná bratislavská šoférka nadavajúca na všetkých, najmä na ženy.
Pritisol som si kufor k sebe a bol som ticho, tŕpol som. Keby vedela šoférovať auto ako nadávať, bola by najlepšia. No zatiaľ jej stále patrilo prvenstvo v kategórii „Najvulgárnejší človek roka“.
„Musíme to osláviť, auto sa nedostáva každý deň.“
„Však nemôžeš piť?“
„Keď budeš držať hubu, nikto sa nič nedozvie. Sú sviatky, policajti vyspávajú opice alebo sa prežierajú doma na gauči, žiaden zelený hňup nebude v tejto zime vystávať a stopovať auta.“
„Kde žiješ? Práve naopak.“
„Bla bla bla, sa mi tu nerozplač. Tak pôjdeme ku mne a frajer ťa potom zavezie, aj tak si u nás nebol. Ani na kolaudácii.“
„Lebo si ma nepozvala. Teda pozvala, len si zabudla povedať, kedy bude a ako vidím, tak už bola. Pekné od teba. Dúfam, že ti to raz vrátim.“
„Trhni si, nudil by si sa tam. Frajer zavolal sliepky z práce, a to sú iné piče. Nedivím sa, že sú panny alebo lesby alebo oboje dokopy. A potom tí jeho kolegovia. Trapáci. Samé blbosti rozprávali a tvárili sa akí sú vtipní, nikto si ma nevšímal, celý večer som bola servírkou.“
Byt mala nádherný. Nikdy som v tak veľkom byte nebol. Zmestila by sa tam minimálne jedna bowlingová dráha, myslím tým do jednej izby. Spolužiačka otvorila rovno dve fľašky vína. Jedna pre mňa, druhá pre ňu. Ako povedala, nikdy nebola vychovaná podľa etikety Márie Terézie a iných starých kuriev, a tak ak niečo chcem, mám sa obslúžiť sám.
„Cíť sa ako doma, ty teplá riťka, len mi nič nerozbí, lebo ťa do nej nakopem. Nestálo to korunu.“
„No mohla si si trocha lepšie veci kúpiť, ten nábytok je otrasný.“
„Nehubuj a pi, nie si expert na nábytok, tak čo pičuješ do systému, ktorému nerozumieš. A si na návšteve, buď slušný a vychvaľuj.“
„Mám ti klamať?“
„Rob si čo chceš, ty nebudeš mať nikdy takého super chlapa, ako som si našla ja.“
Úprimne povedané, ani som po takom netúžil. Vždy mi niečo vadilo na druhých. Nikdy som nebol spokojný a aj keby mi niekto priniesol zlaté vajcia na diamantovom podnose a zniesol modré z neba , nestačilo by mi to. Chcem od druhých viac ako som ochotný im dať a druhí nechcú dávať viac, ako by dostali. A boli by sprostí, keby takí neboli.
Frajer mojej svojskej spolužiačky bez etikety so mnou neprehovoril ani pol slova. Počas celej návštevy sa len blbo usmieval a keď ma viezol domov, telefonoval. Slušne som sa poďakoval a doplazil sa do bytu.
Bol som zvyknutý na ticho, ktoré bolo mojim podnájomníkom, no dnes mi prekážalo. Nezniesol som ho, tak som pustil hudbu a začal upratovať mesačný bordel. Bolo jedenásť hodín v noci, keď som bol v najväčšom upratovacom afekte, a keď sa klebetná suseda stala starou mamou. Bol som prvý, ktorý s ňou zdieľal šťastnú správu, bol som posledný, ktorý ju videl živú.
Komentáre
toto bolo super!
..ak je to autentický opis, tak máš krásny svet, super gay kamoša, ktorého si váž, super hrubajzňu kamošku, ktorá bude vždy tá, čo pomôže a nikdy neublíži...
.
Áno, súhlasím
pýtam sa
Chyba je jednoducho v nás
Chcem od druhých viac ako som ochotný im dať a druhí nechcú dávať viac, ako by dostali. A boli by sprostí, keby takí neboli.=toto hovorí o tvojom sebectve a o tom, že neľúbiš. Ten čo ľúbi, sa snaží dávať čo najviac.
to matahari
to zelenarusalka
to plpko
to plpko
to anna venkovova
to Vasilisa26
hmm, tak toto je fakt
to z-a-r-a
nazdar chalanisko.. teba si musim dať do záložiek,
a trochen sa hnevam.. si strašne sporovlivy na slovo.. viš?..:)))
snaž sa polepšiť.. pls..:)))
toellie
ale peter.. v pohode buď..
ži predovšetkým život..aby bolo o čom písať..:))) a nech sú tie príbehy optimistické.. prajem..:))