Ukryl som sa do svojho sveta, do malej diery bez denného svetla. Rátam si myšlienky na dvoch prstoch, pozerám pred seba a chystám sa urobiť prvý krok.
Som dva dni dospelý, včera mi dali občiansky. Dnes si balím kufre, dáždnik a k tomu dve eurá na vstupné. Popíjam si pri tom čaj z tej najdrahšej čajovne, v ktorej sme naposledy tancovali a teraz, keď som dopísal list tebe, jemu , jeho sestre a celému svetu, spokojne sa zatváram za dvere a čakám...
A teraz niečo k Tebe.
Stvoril si svet pre mňa, no nestvoril si mňa pre svet. Konštalácia buniek v mojom organizme je orientovaná na zlý smer. Ako teraz môžem niesť toľko bremien, ktoré na mňa hádžu? Zbláznil si sa? To na čo si ma sem poslal?
Aby som dýchal nenávisť, aroganciu, závisť, násilie a neboj ešte k tomu aj ostrovtip tragikomických vtipálkov z RTL? Na toto moje telo nie je stavané, a preto ti ho posielam na rekonštrukciu.
Vymeň potrebné nedostatky, vlož nové diely s dvojročnou zárukou.
Nebaví ma sedieť si na strome, ktorému pred pol rokom odpíli konáre a čakať, že sa mi príde pokloniť národ zlých mravov, lebo som sa na nich urazil. Na všetkých. To kde žijú? Prečo by som sa mal ja ospravedlňovať, keď oni nevedia, čo konajú a keď konajú, tak nevedia, čo vykonali, alebo sa aspoň tak tvária...
A ty si dal do mojej duše toľko dobra, ktoré teraz trpí. To si pred tým nevidel, čo sa tu všetko deje? A teraz sa ťa pýtam, čo chceš odo mňa?
Mám sa prispôsobiť sa, alebo odstreliť? Vyber mi. The choise is yours...
Neskoro posielaš odpoveď. Ako vždy.
Odstrelil som sa a prešiel na druhú stranu. Na opravu.
p.s.: trocha ma hnevajú članky, ktoré sa v poslednej dobe rozšírili na všetkých blogoch, ktoré navštevujem. Pojednania o samovražde sú na dennom poriadku a podľa mňa je to už dosť nudné. Kruci, však keď sa chce niekto zabiť, alebo skúsiť to, tak nech to urobí a potom o tom napíše, prečítam si o tom omnoho radšej ako o nudnej príprave. SOm hrubý? Hej, a prečo nie? Ak si samovraždu dávame ako jedinú východiskovú situáciu zo všetkého, a vrieskame to všade naokolo, tak mi je potom tejto spoločnosti a celého priľahlého kozmu naozaj ľúto.
Komentáre
Verbena, si bylinka na pevné nervy, to sa ti musí uznať. Dobré čítanie
vlož nové diely s dvojročnou zárukou. ==nie vždy je potrebné vymieňať. Niekedy stačí premazať, premaľovať, preleštiť, prelicovať,
ktorému pred pol rokom odpíli konáre a čakať,==ak je zdravé jadro, čakať sa oplatí, lebo znovu konáre vyrašia. odolnejšie a silnejšie
čo chceš odo mňa? ==aby si splnil poslanie, ktoré som ti predurčil. Príde čas, ke´d sa ti rozjasní
hmmm samovražda === pomsta svojim najbližším
ja také články vnímam ako volanie o pomoc a miestami aj "módu" dneška...
každé volanie by som brala vážne...pretože každé z nich môže byť dokonané...
a či si hrubý? či je to nudné? ak Ťa nebaví čítať o "dospievaní", nemusíš byť hrubý, veď určite nechceš, aby sa skutočne zabili, či áno? ak áno, akiste preto, lebo si nemyslíš, že by to naozaj urobili..
spoločnosť takto dospieva a človek, ktorý tieto samovražedné pohnútky prekoná, je dospelý...podľa mňa ;)
to vasilisa
dakujem ti za velmi pekny komentar, pri pisani ma vobec taketo suvislovi nenapadali, pisal som to v praci, a preto niektore vety a myslienky su odtrhnute, ale ako som si precital tvoj koment a nachadzal v tom, co si v tom nasla ty, celkom sa mi po dlhej dobe zdal vlastny clanok aj zmysluplny, dakujem ti este raz.:-)
to dionea
rozmyslal som nad tym, ci som niekedy uvazoval nad samovrazdou, a uprimne ti musim povedat, ze nie, ak aj niekedy boli take myslienky, prebil ich pud sebazachovy a moje namyslene ego, ktore sa ma tak rad, ze si nedokaze ublizit:-)
tento clanok je reakcia na clanky, ktore su na inom blogu, blogerka, ktora ich pise nie je zaregisrovana na tomto blogu, no tie clanky su plne myslienok na samovrazdu, kopec ludi ju od toho odhovara, no ona nejako ignoruje ich povzdbudzuje slova...
ano je pravda, ze clovek niekedy musi kricat o pomoc, ale na druhej strane je aj pravda, ci naozaj jeho krik nikto nepocuje, alebo sa dotycny tvari, ze ho nikto nepocuje...
no a este na margo tej blogerky, na jednom blogu je kopec mladych ludi, myslim, ze vek tam zacina niekde od 12 rokov a celkovo vekovy priemer tam moze byt okolo 17-18 rokov - pisu o svojich sklamaniach, depresiach, nesplnenych laskach - formuju svoju mysel, obzory a nemyslim si, ze je spravne davat im do pozornosti, ze s jednou moznosti je aj samovrazda, ano je potrebne sa o nej bavit,ale skor ako o negativnom jave a nie navode na zivotne nezdary...ja som za kopec veci, ale vazne samovrazda a myslienky na nu, to je vela aj na mna...
ahoj chalan :)
a súhlasím s tým, že o samovražde sa bavme, ale v znesiteľnej miere ;)
Dia, chalan,
A Dia ani ja som o samovražde doteraz neuvažovala.Traumu môjho detstva, by som nikomu nepriala.
vasilisa,
chalan,
rada by som este podotkla,ze akosi sa nestotoznujem s prehlaseniami typu "to by som nepriala ani najvacsiemu nepriatelovi"...ja by som mozno tie vase traumy,ktorymi ste si presli a ktore ste si spracovali,dopriala niektorym idiotom,mozno by im to pomohlo ako poznanie a neboli by taki idioti,pretoze i vy,hoci ste tym presli,ste ok a mozno dokonalejsie a lepsie,ako keby ste tym peklom nepresli...
to bonnie
Jasne, ze treba pomoct, ked uz niekto je v takom stadiu, ze je len na minutu od ukonu, ale ako pomoct niekomu, kto sam pomoc odmieta? pisat blog o tom,ze spolocnost je zabednena, arogatna a neda sa v nej vydrzat je fajn,ale ked sa v tej spolocnosti najde, kto je ochotny pomoct, ja osobne, by som pomoc prijal a neignoroval..
to je otazka,
:)
prevaľujem tvoje slová v ústach ako kvalitné vínko z francúzskej oblasti... chutíš.