adam j. pallo

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Teória tvarohového koláča

"Ako sa cítite?" - spýtal sa po úvodných pozdravoch a dvoch vetách o počasí.

"Gýčovito?" - odpovedal som mu so sklonenou hlavou.

"Mám vás pochváliť?"

"Neurážajte ma." - pozrel som sa hrdým výrazom tváre do jeho očí a nechal ho skúmať môj stav.

"Z čoho pramení ten pocit?"

"Z mojej hlúposti."

Obklopovali ma štyri steny ordinácie. Na jednej visel obraz. Slnečnice. Nebol to originál, ale fake. Niekto napodobňoval van Gogha. Bez pocitu urážky umenia sa ním pýšil na stene.

"Máte rád umenie?" - pokračoval v pátraní po dôkazoch narušenia mojej rovnováhy.

"Nie. Teraz už nie. Odmieta ma. Každým mojím krokom."

Na druhej stene bola fotka jeho rodiny. Muž, žena a dve deti. Veľmi škaredé deti. Bezzubo sa usmievali. Skoro ako ja. Im nárastu nové, mne vypadnú  mŕtve.

"Irituje vás?" - podišiel k fotografii s úmyslom zvesiť ju. Zastavil som ho. Vrátil sa späť do svojho kresla s modrým čalúnením, cez operadlo ktorého mal prehodené sako.

"Zaslúžia si ľudia, aby ich fotografovali?" - potreboval som rozprávať o nich, o ľuďoch, na moju hlúposť ešte nebol čas.

"Isteže. Sú to spomienky a ony ich oživujú."

"Zvečňujú nás. Mňa nikto ešte nefotil."

Tretia stena bola skoro biela. Zachytávala dym z cigariet, ktorý vytváral na nej slabo žlté obrazy zápachu. Vyzerala horšie ako "fejk" Slnečnice, lepšie ako deti na fotke.

"Zapáľte si?"

Ukradol som mu jednu camelku. Očami som čítal text na diplome. Držala ho červená šnúrka z topánok na štvrtej stene.

"Je to niečo ako Slnečnice?" - odhalil som ho.

"Mnohým to pomáha." -bránil sa s požičaným kľudom pracovníka Červeného kríža.

"Nemáte výčitky?"

"Nie. Ak je to na dobrú vec, netreba sa tým zaoberať."

Chcel odvrátiť pozornosť od diplomu, ktorý ho deklaroval falošným liečiteľom duší a zaraďoval do kategórie 0,50 centov za hodinu.


"Povedz..."

Prestal. Zbadal moje trasúce sa gamby a nervózne sa hompáľajúce nohy.

"Chceš prestávku?"

"Nie. Chcem, aby ma niekto vyfotografoval." - prestávka sa mi zdala zbytočná.

"Určite sa niekto..." -snažil sa zastaviť moju výbušnosť hneď v úvode.

"..na mňa vyserie. Celý svet. Aj s vami. Vaším diplomom, rodinou a falošnými Slnečnicami."

"Si..."

"Netrpezlivý! TO je to správne slovo. Som..."

Spustil stopky na digitálkach. Boli čierne. Presne také, aké nosieval môj dedo vo vrecku v modrých montérkach. Dedo nikdy neveril, čo sme mu hovorili. Pre deda bolo vždy 14 hodín poobede.

"Čo si mám predstaviť pod pocitom gýčovitosť?"

"Nepredstavujte si, pozrite sa na mňa." - hlava sa mi vrátila do úvodnej polohy. V jej vnútri sa vynárali 3 tváre.

"Tie tváre, tie prekliate tváre, ktorým sa neodvážim za stenami tejto ordinácie povedať, že sú ako váš diplom." - prestal som hrať s palcami na rukách hru na mlynček a zapálil si ďalšiu jeho camelku.

"I v najlepších priateľoch niekedy vídame najväčších nepriateľoch." - zovšeobecnil moje priateľské putá do poučky z knihy od Walta Disneyho.

"Teda aj za bielym plášťom doktora treba hľadať najmä človeka?"

"Doktor nie je počítač. Jednému je priateľ, pre druhého posledná záchrana, pre iného nepriateľ a klamár. Vždy len človek." - usmial sa a spýtal sa na 3 tváre z mojej hlavy.

"Vysvetlím vám to na príbehoch. Nie, nie..počkajte, nebudú to skutočné príbehy, budú to sny, nočné mory, ktoré sa snívajú za bieleho dňa. Vy však nespíte, komunikujete s ľuďmi, počúvate ich, milujete ich a cítite ich dotyk. Napriek tomu čakáte, kedy zazvoní budík."

  1. So zahraničným akcentom na slovo láska...

Bola to divadelná hra. Zrodila sa v mojej hlave a týždne z nej vychádzala von. Moja kamarátka, ktorá ma číslo podprsenky vyššie ako IQ ma atakovala prosbami. Chcela, aby som ju odporučil ako predstaviteľku hlavnej ženskej úlohy.

Bol som do nej zaľúbený. Už vtedy som bol sprostý, vlastne dávno predtým som bol sprostý. Odmenou mi bolo jedno rande. Režisér, Miro, spáva s ňou dodnes.

Hra skončí ako prepadák a vás pošlú hlboko do zákulisia. Do opusteného čierneho kúta, z ktorého ONI nepočujú vaše stony, VY počujete ich oslavu novoobjaveného sex idolu s veľkým poprsím.


"Niekto musí byť vždy vinníkom." – nepridáva mi na sebavedomí.

"TO slovo je mojím druhým menom." - sám si uberám zo sebavedomia.


  1. Pod stromom na modrej lúke.

Sedel som pod stromom. Chýbali mi nápady a energia 150 ročného stromu na lúke. Tráva bola modrá. Prefarbil ju Miro. Dva dni predtým, než som si na ňu sadol pod vŕzgajúce konáre. Prišiel. Posadil sa z opačnej strany stromu.

"Potrebujem pomoc." - prosí ma.

"Ľutujem, všetky jej zásoby som včera rozdal."

Miro bol režisér ukradnutých námetov. Zopár ich mal odo mňa. Vlastne všetky. Akcent lásky bol prepadák. No prsnatá kamarátka v ňom vyhrala, Miro sa po oslave ocitol so mnou v čiernom kúte.

"Potrebujem ťa."

"Ja už nie."

Potichu som odišiel. Na začiatku lúky ma čakala nová sex bomba. Zapálili sme si cigaretu. Pozrela sa na mňa svojimi šikmými očami a manipulovala mojimi nezdochnutými citmi k nej.

"Poslednýkrát. Volá sa to "Cudzinec v centre hyenizmu." - podal som mu ruku a pomohol vstať.

"Bez nároku na meno!" - poznal ma, vie, že som slaboch.

"Platí."


"Nie všetky vzťahy sa dajú upraviť zákonom. Nemožno označiť každého za zlodeja, aj keď sa vy právom cítite okradnutý. Zapožičali ste kúsok svojho talentu a sám ste sa vzdali svojho mena k požičanému kúsku." - vyhodnotil to ten s tým falošným diplomom

"Štetka si dokáže zarobiť svojím "talentom" viac ako ja." - zapálil som si ďalšiu cigaretu.

"Lebo vy sám nepoznáte svoju cenu. Doba dnes nehrá do karát romantickým ľudomilom, ktorí slepo veria, dôverujú. Egoizmus sa stáva povinnou súčasťou výchovných metód. Dnes len zlomok percenta ľudí myslí na šťastie iného. Vy ste hlúpo jeden z nich."

"Takže mám zlých rodičov?" - spýtal som sa ho.

"Nie. Máte romantických rodičov."

Teória cheese cake

Zvesujem mu zo steny fotku jeho rodiny. Držím ju v rukách a začínam mu rozprávať o teórii, ktorú som včera vymyslel.

"Jedli ste niekedy cheese cake?"

"Samozrejme. Mám ho veľmi rád."

"Zjete ho do poslednej omrvinky?"

"Vždy."

Držal sa svojich falošných vedomostí o neoponovaní bláznovi. Neoponoval mi v ničom. Súhlasil, že tie deti na fotke sú najškaredšie na svete. Súhlasil s výrazmi ako "gýčový pocit", "teória cheese cake." Bol by z neho dobrý psychológ v kategórii 50 euro na hodinu.

"Ja zjem len tvaroh. Korpus odhodím." -

"Korpus je základ." - popraví si sako prehodené na operadle stoličky.

"Bez korpusu by sme nemali kde dať tvaroh. Bez tvarohu by to zas nebol cheese cake."

"A ďalej?" - chce urýchliť teóriu. Digitálky začali pípať.

"Som uväznený v rukách tých, ktorí nemajú radi korpus . Zlížu zo mňa tvaroh so smotanou a ostatné odhodia. Počkajú si, kým sa na korpus znova naplní a potom sa o mňa bijú. Za oponou, pod stromom, na hodine duševného výsluchu. "

Urobil si dve poznámky a vypol diktafón. Pozrel sa na digitálky a upozornil ma, že mi zostáva málo času.

"Nezostáva veľa času na váš tretí "príbeh"."

"Tretí príbeh sa začal písať nedávno a skončí sa v blízkej budúcnosti." - vstal som a začal si obliekať kabát.

"Porozprávate mi ho nabudúce." - poznačil si do denníka ďalší termín a podával mi ruku.

Usmial som sa a bez súhlasu s "nabudúce" som odišiel.

***

Bol jesenný deň a ulicami poletovala vôna spáleného lístia. Stál som pred výkladom kníhkupectva. Hľadel som na knihu, ktorá bola na vrchole pyramídy označená ako "bestseller".

"Liek na depresiu, na utíšenie bolesti zraneného sebavedomia, náhrada za ukradnutý kúsok talentu. Na všetko úspešne poslúži kniha "Teória chceese cake." " - tak o tom písali kritici v časopisoch.

Vošiel som do vnútra a ukradol som si jednu pre seba. Prelistoval ju až na koniec a zahľadel sa na fotografiu autora na zadnej strane. Usmieval sa spolu s dvoma najškaredšími deťmi na svete.

Tretia hlava, ktorá ničila moju hlavu mi hľadí z fotky priamo do očí a nesnaží sa ani ospravedlniť. Vlastne ona to už dávno urobila, niekedy predtým než som tej hlave rozpovedal prvý príbeh.


"Nerobte to" – kričali ľudia.

V ten jesenný deň môj pocit gýčovitosti nahradila originálnosť.

Urobil som to.

Sadol som si do kaviarne naproti, vychutnával cheese cake a pozoroval plamene, ktoré vo výklade kníhkupectva ukončili tretí príbeh.



pre zodpovedanie otázok | stály odkaz

Komentáre

  1. Zabiješ ma,
    ale mne sa páčili všetky verzie :) Obdivujem tvoju fantáziu a keď raz budem slávna a bohatá, vydám ťa :))) teda tvoju knihu poviedok :)))
    publikované: 12.08.2010 17:02 | autor: tamara (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. stale narocnejsie texty
    aspon pre mna...treba mi viackrat citat...nedavno som bola v kine na Pociatok, aj ten asi musim vidiet viackrat...
    publikované: 12.08.2010 17:03 | autor: SoB (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. to tamara
    už sa teším na to, ako ma vydáš:-))) ale to asi budeme musieť utekat do čiech alebo holandska:-))) alebo portugalska:-))ň každopádne musím povedať, že na ostatných dvoch blogoch som zvernil tvoju verziu a zrazu mi vypisuju, ze som profesionalnejsi...ach jaj a ja som si uz sam myslel, aky som ja profesional, ach jaj...p.s. samozrejme, zverejnenie je aj s tvojim menom a podakovanim:-))
    publikované: 13.08.2010 16:08 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  4. to SOBka
    to bude asi zivotom, hehe, mam ho prili jednoduchy:-))) z toho filmu som bol ja riadny Sob, jeleň, ale nechcel som sa robiť sprosty pred kamaratmi, tak som ho vychvalil a diskutoval o nom jak o chrustovi:-))
    publikované: 13.08.2010 16:11 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  5. chalan:)
    to som rada, ze nie som sama sobom, jelenom a inym parohatym zverom:)
    Moje deti sli na film druhykrat, dava zabrat, som zvedava, s akym vysledkom pridu. Koniec na mna posobil ako sen, mladsi sa tiez k tomu priklanal, starsi si nebol isty, vraj nevidel prsten, ani netova diskusia ho nepresvedcila...
    mas jednoduchy zivot? Mne sa taky paci, bez nervakov:))
    publikované: 13.08.2010 18:19 | autor: SoB (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. to adamko
    Ok, pôjdeme do Čiech, veď tam chcem vydať aj svoju knihu :))) A netušila som, že tých pár mojich slov urobilo z teba profíka :)))
    publikované: 13.08.2010 20:50 | autor: tamara (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. tamara ta vyda,
    a co ja?ja ta asi ozenim...
    tym reciam,co tu o tebe vedu,sa nebran a snaz sa ich prezit.je to ako hovoria,si ku*evsky dobry:-))
    publikované: 13.08.2010 22:30 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  8. to tamara
    jasné, ja Čechy beriem, moje články tam majú relatívny úspech, ale tak ako som ti hovoril, do tretice na Slovensku to budem ja, he heh, ale neboj literárna história ti tvoj prelom rozhodne nezabudene:-))) myslim že v historických análoch (no to ho znie odporne, vies si prestavit historický anal?) bo bude asi nasledovne:"...prvenstvo v tejto oblasti patrí spisovateľke Tamare Tainovej, na jej prelomový úspech chcel nadviazať dnes už neznámy spisovatel Heriban, no úplnu zmenu v mysleni spolocnosti na danu temu zmenil az Peter Zeleznik, drzitel Nobelovej ceny za literaturu s nadpriemenym egom (myslíme to ego, nie to ego). Po vydaní jeho knizky sa na Slovensku zaviedla genocida a homosexulne pary, bisexualne pary boli dobrovolne odvlecene do taborov hromadneho nicenia. Jeho kniha vymazala homosexualitu zo vsetkych svetovych slovnikov, jedinú zmienku o týchto praktikách nachádzame práve v knihe od Zeleznika.." - toľko teda historický anál:-))))
    publikované: 14.08.2010 11:04 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  9. to bonnie
    dakujem ti bonnie ja a kurevsky? to uz dnes nejde k sebe, he he, ja a dobry? tak to som nikdy nebol, ale mozno ked to dam dokoopy to môze byt aj pravda:-)))
    publikované: 14.08.2010 11:06 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  10. adam
    toto bolo asi najlepšie, čo som zatiaľ od teba čítala, nemám čo vytknúť))
    publikované: 14.08.2010 11:38 | autor: Ester (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. to ester
    Ester, to snad nemyslis vazne?:-)))) he, dakujem, a tvojho komentaru som sa tak bal ako zubara, ked som 16 rokov:-)) veeeelka vdaaka:-)
    publikované: 14.08.2010 11:52 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  12. adam
    to nemyslíš vážne... čo som tu za kata?!)))))))))))) ale fakt skvelé, podľa môjho vkusu, ja totiž všetko, čo sa týka psychológie a psychiatrie môžem)) tie najškaredšie deti na svete ma dostali))))))))
    publikované: 14.08.2010 21:28 | autor: Ester (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. gratulujeeeeemmmmm
    Adam, šmýkaj na neveru, vyhral si :)))) Ja sa tak teším :)))
    publikované: 17.08.2010 10:30 | autor: tamara (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. chalan,
    "...to uz dnes nejde k sebe...", nie?a precooo?:-)
    publikované: 17.08.2010 21:19 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  15. to bonnie
    no ako som pisal, kurevsky je silne slovo a dobre, ach jaj, myslim, ze to so mnou ide dolu vodou..nejak mam tisic napadov a ani jeden neviem dotiahnut do zaujimaveho konca, starnem ach jaj, a toho sa ja tak strasne bojiiiim, ze by som uz nikdy radsej ani do lesa nesiel:-)
    publikované: 18.08.2010 13:22 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  16. ked nepojdem
    do lesa,neostarnem?mam ist na huby...tak by som si to hadam aj odpustila....
    publikované: 20.08.2010 21:43 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014