adam j. pallo

Pokračovala brigáda prepisovania a hľadanie správneho jobu, v ktorom by som našiel skryté túžby po workoholizme. Nečítal som ponuky, šiel som po značke. Načo obsah, značka je prvoradá, aj keď pod tou značkou robíte vrátnika.

Môj neznačkový curriculum vite sa dostal do databáz a možno aj pozornosti DHL, T-Mobile, O 2 a mnoho ďalších, ktoré som pridal len preto, aby sa povedalo, že som niečo urobil pre to, aby som niekde a niekedy robil.

Dni a noci však utekali aj bez toho, aby som bol niekde na HPP a okolie nezaujímalo, či sa mi značková firma ozve dnes, zajtra alebo nikdy pozajtra. Ak som si chcel udržať svoj štandard a nikým potvrdenú povesť piatkového nočného vtáka, musel som piatok von za zábavou.

Gay-kamarát sa objavil na scéne a jeho výstražné slová, že dnes v noci bude úspech a nebudeme odchádzať z podniku sami, sa opäť nepotvrdili. Diskotéka sa pretiahla do ranných hodín a my sme sa nechali pretiahnuť mojím najslávnejším kamarátom z Čiech (Mr. Becher) a neuspeli ani na o niečo povestnejšom ako som ja, "výpredaji", ktorý vraj funguje v gaybare poslednú hodinu pred záverečnou.

"Na čo pôjdeš na intrák, ráno ideš na vlak, odo mňa to máš bližšie na stanicu." - aké pohnútky ma viedli k tejto pozvánke sa radšej nepokúšam zisťovať, no nebolo to len zo slušnosti, lebo som na tom trval.

Gay kamarát spal v mojej posteli a ja v posteli spolubývajúcej-redaktorky. A to bola asi jedna z najväčších chýb, ktoré som urobil. Sľuby, že vydržím do ôsmej bez spánku a potom ho zobudím, nech ide na vlak, ktoré vychádzali z mojich úst so 40 percentnou presvedčujúcou dávkou istoty, sa spamätali približne o deviatej a stepujúci gay-kamarát mi v kuchyni nadával do lajdákov a iných chutných šmelinárov.

Bolo mi blbo z toho, že som mu prekazil sobotňajší kšeft, no vrátiť späť som to už nemohol a aj keby môžem, možno by som musel najskôr rozmýšľať, či to vlastne vrátim.

"Musím si niečo vymyslieť" – nervózne sa prechádzal po kuchyni a nadával, najmä sebe, že vôbec chľastal a neskôr, keď si uvedomil, že to bola moja chyba, jeho nadávky začali častejšie skloňovať moje meno.

Zabudli sme obaja na to, že sme pre niečo šli v piatok von a nejak sa naše cesty rozišli niečo pred obedom, bez spomienok na krásnu piatkovú noc, no s elánom do nového slnečného dňa. Ako ho strávil gay-kamarát neviem opísať, no ja som po jeho odchode bez rozmýšľania vyťukal číslo experimentátora.

"Spíš ešte a pamätáš si ma ešte? - ak by odpovedal na druhú otázku nie, ospravedlnil by som sa, že išlo o omyl a zložil telefón.

Z druhej strany sa však ozvalo:

"Nie a áno."

O necelú hodinu sme obaja vystrájali v posteli, z ktorej pred necelou hodinou vstal gay-karamát. Vášnivý sex mužského pokolenia mal niekoľko repríz. Hodil som posteľné prádlo do pračky a vyšiel za experimentátorom na balkón.

"Ako sa má frajerka?"

"Dobre. Všetko klape ako má. Možno bude svadba."

"A čo potom? Skončíš so mnou?" - nechcem som sa ho to spýtať, lebo odpoveď mi mala byť jasná, no rozšantené hormóny a rozmaznané city, ktoré sa začali orientovať na jeho stranu, ma k tomu donútili.

"Nielen s tebou. Bol som k nej veľmi sprostý a nechápem, že stále dokáže so mnou vydržať. Odpustiť mi a ísť ďalej ako keby sa nič nestalo. Chcela sa s tebou stretnúť."

Prekvapilo ma to, že som nebol jediný, prekvapilo ma to, že frajerke hovoril o každom úteku do mužského análu, prekvapilo ma to, že mu odpustila a padla mi sánka, keď povedal, že sa chce so mnou stretnúť.

"A o čom sa chce so mnou rozprávať? Mám ju naučiť ako sa fajčí vták?" - mal som sprosté poznámky na osemnásť ročné dievča, ktoré som v živote nevidel a zároveň obdivoval, i keď som ju zaradil do skupiny slepiek, ktoré predstavujú psychicky týrané ženy z neviem koľkého storočia, tolerujúce manželove výstrelky pod záštitou nejakej etikety, ktorú by mala dodržiavať, lebo ona je žena a muž je muž a ten smie všetko.

"Nie. Hneď prvýkrát, keď som jej povedal o tebe, mi povedala, že ťa chce spoznať. Nepovedala mi dôvod a neskôr som sa jej na to nepýtal. Povedal som jej, že nie a tým to na pár dní skončilo."

"To dievča ťa miluje ako nikoho iného na svete a ty po jednom telefóne si od nej odbehneš 120 kilometrov, len aby si si zašukal do chlapa. Si surový hajzeľ a ja som taký istý kokot."

Experimentátor experimentoval nielen so mnou, ale i s ďalšími cirka dvadsiatimi chlapmi z okolia jeho dediny. Keď dostal chuť, odbehol do Trenčína, Hlohovca, Topoľčian a vyzeralo to tak, že bez hanby sa s tým pochválil na druhý deň frajerke. A ona sa len otriasla a pokračovala vo vzťahu ďalej.

"Má vôbec váš vzťah nejakú hodnotu?" - spýtal som sa ho, keď odchádzal.

"Milujem ju a s týmto všetkým som skončil. Nevolaj mi, prosím ťa, nikdy a ak by som aj náhodou ja napísal, ignoruj to. Tento môj rozmar chcem definitívne pochovať."

"Držím ti palce a pozdravuj frajerku. Želám vám všetko dobré."

Prefackal moje city, ktoré na polceste k jeho citom zaradili spiatočku a niekde vo mne sa pretransformovali do klbka depresie.

Vymazal som si jeho telefónne číslo, spláchol zo seba jeho vôňu a s Kozlom v ruke rozmýšľal, či to už nepreháňam.

Krúžil som stále do kola, v ktorom sa mi páčilo a ignoroval rozum, ktorý mi v tom kruhu chýbal. Od prvého stretnutia s mužom v posteli, som ich vystriedal viac ako sa patrí aj na neslušného človeka.

Behal som v kruhu, do ktorého naskakovali ženatí, vydaté, slobodní, bezdetné. Navštívili ma v ňom tí, ktorí sa chceli pohrať, tí, ktorí sa chceli presvedčiť, tí, ktorí to chceli vyskúšať a ja, vždy so vztýčenou hlavou a s úsmevom na tvári, som ich pokojne vpúšťal.

Neuvedomil som si, že oni boli tí, ktorí odišli z môjho kruhu, z kolobehu môjho egocentrizmu. Nepostrehol som, alebo som postrehnúť nechcel, že to, čo mi dakedy dávno povedala ex-manželka môjho prvého milenca, Milana, bolo stále realitou. Bol som sebou schválená sexuálna hračka, odskokom na pár sex jointov, z ktorých každý rozumný vytriezvel, len ja som zostal závislý.

"Zo všetkých, s ktorými som bol, mi s tebou bolo najlepšie. Ďakujem a drž sa." - bola posledná experimentárova esemeska.

S každým, s ktorým som bol ja, som si myslel, že mi bude najlepšie, no klamstvo má chorobnú silu. O to väčšiu, ak klamete seba samého. Šprintujete vo svojom kole klamstiev a každodennými klamstvami unavujete okolie svojich blízkych, ktorí radšej prejdú na druhú stranu ulice, len aby nepočúvali vaše "báchorky".

Večer som zobral psa a šiel sa s ním prejsť. Bol pre mňa zámienkou, aby som vonku stretol niekoho neznámeho, kto by ma dobre zmlátil a ja mu za to poďakoval. Nepotreboval som vyvetrať hlavu, potreboval som dostať konečne rozum, zodpovednosť dospelého človeka, ktorá sa vo mne zasekla v rannom vývojovom štádiu.

Spustil sa lejak. Kvapky dažďa ma prešľahali po tvári silnejšie ako údery neznámej ruky, nahradili slzy, ktorých zásobu som vyčerpal pred pár rokmi. Dažďový atak som pripísal Najvyššiemu. On dobre vie, že k nemu utekám len vtedy, keď mi je na chuja. Keď viem, že som niečo zbabral a potrebujem sa z toho prebrať.

Bolo to možno primitívne vysvetlenie, ale uspokojilo ma. Aspoň na pár dní.

Na začiatku niektorej kapitoly som nahodil otázku, či ženy sú tou dominou, ktorých rozum a city podmania chlapa tak, že sa chlapovi z toho roztrasie celý svet a vyvolá návyk. Po skúsenosti s experimentátorom môžem odpovedať v ich prospech.

Bol som presvedčený o tom, že s experimentátorom je to hra, ktorej pravidlá ovládame obaja. No ja som zas musel byť výnimka a po dvoch-troch stretnutiach s ním začal niekde veľmi hlboko v mysli rušiť jedno pravidlo za druhým a tajne veriť tomu, že ho konvertujem na svoju "stranu".

Nepodarilo sa. Žena je najťahší súper, nezostane vám nič iné len stiahnúť chvost a uznať, že ak chcete mať harmonický život musia v ňom byť dva obrázky nahých tiel, na ktorých hľadáte desať výzorových rozdielov, ktoré vám spojením ukážu cestu kompromisov a správnej voľby.

Experimentátor zrejme v ten deň našiel posledný rozdiel, ktorý ho pripútal k frajerke, dnes už možno manželke a na rok, v ktorom prechádzal z fázy hetero do homo a späť, zrejme zabudol.

Zabudnúť sa snažím aj ja, no stále stojím v strede troch postáv, z ktorých som výzorovo s jednou v absolútnej zhode, otázka do ďalších kapitol zostáva, či tá zhoda je aj citová.