Ráno sa zobudila na lízanie chodidiel. Andrej mal v nich úchylku. S polootvorenými očami sa usmievala a pritisla k sebe paplón, užívajúc si to jemné šteglenie, kým jeho jazyk prechádzal od päty k špičke každého prsta.
„Neprestávaj“ - povzbudzovala ho v stave blaženosti.
Prestal. Dvakrát zahavkal a ľahol si pod postel. Vyletela z postele, prehodila si župan a začala hystericky otvárať všetky skrine v byte.
„Nie, to mi neurobil, nemohol, tá štetka, zabijem ju.“ - vychádzali slová pomsty spomedzi jej zubov, kým prehľadávala všetky skrine, v ktorých viseli jej šaty, boli upratané jej topánky a časť kufrov. V skrini bolo všetko v ženskom rode, mužský rod sa behom noci vytratil.
Otvorila si whiskey a namiesto raňajšej kávy, vypila pohár alkoholu, ktorý tak nenávidela. Od nenávisti k nej, od nervov k nemu, dýchala z plných pľúc, nervózne sa prechádzala od jedálenského stola k oknu a v ruke držala fľašu, ktorú bola rozhodnutá vypiť do dna.
„Sviňa. Hnusná, pokrytecká sviňa.“ - z celej sily vyhodila fľašku cez okno von. Oprela sa o stenu a pomaly sa spúšťala na dlážku. Cez vzlyky nepočula nadávky susedy, ktorú o vlások minula vyhodená fľaša, cez slzy nespozorovala malú Evku, ktorá v nočnej košeli a s plyšovým medveďom, stála medzi dverami a pozorovala nervové zrútenie svojej mamičky.
„Neprestávaj“ - povzbudzoval Andrej Žanetu, ktorá ho prekvapila raňajším orálnym uspokojením. Vyfukoval do vzduchu, stenal a sem tam prihodil zopár nadáviek. Žanete sa to páčilo. Vášnivejšie „hltala“ jeho veľký penis a šikovným jazykom vedela nájsť tie správne body, ktoré ho dostávali do stavu blaženosti.
„Milujem tvoje semeno.“ - ukončila „fajku“ a nahá odišla do kúpeľne.
Andrej servítkou poutieral zbytky semena, ktoré mu stekali po semenníkoch na posteľ - „Maličká nespapala celé raňajky.“- škodoradostne sa usmial a šiel do predsiene ku svojím trom kufrom.
„Nevieš v ktorom kufri mám boxerky?“ - kričal Žanete, no nečakal odpoveď. Nepomáhala mu v noci baliť, nemala ani šajnu, čo kde má, rovnako ako on.
Mal to dopredu naplánované. O jedenástej prišiel, najedol sa, umyl, pomiloval svoju manželku a keď zaspala, povyberal kufre zo skrine a ukryl ich pod jedálenský stôl, ak by sa náhodou šla Lucia napiť v čase, keď bude v noci venčiť Dennyho.
Vrátil sa a potichu povyberal svoje veci. Boli poukladané v „komínkoch“, ktoré on nenávidel, no teraz mu prišli vhod. Jeden „komín“ do jednej ruky, druhý do druhej. Poukladal ich do kufrov, obliekol si oblek, lebo v ňom Žanetu vzrušoval, a bez posledného pohľadu na dcéru, jemne zabuchol za sebou dvere.
Nasadol do auta a s prekračujúcou rýchlosťou sa ponáhľal z Bratislavy do Pezinka. K Žanete.
Hladila si rukami vlasy pod tečúcou vodou a v myšlienkach sa preniesla o pár hodín späť. Nebola si istá, či sa ten slaboch Andrej odváži odísť od svojej namyslenej, arogantnej manželky.
Bolo päť hodín ráno a Žaneta stála v župane a v negližé na balkóne. Netrpezlivo vyzerala na obidve strany a fajčila osemnástu cigaretu. Neznášala ich. Vždy ju napínalo po každom šluku, no užívala si každý víťazný oblak dymu, ktorý vychádzal z jej úst. „Teraz bude môj.“ hovorila si v duchu a myšlienku na to, že by si to Andrej rozmyslel a osta s tou chuderou Luciou, zaháňala pohľadom na svoje telo - „pre takéto telo by sa aj pápež zriekol svojho Boha“ - uspokojovala sa.
Mala v posteli prichystané šampanské a dva poháriky. Bola presvedčená, že o pár týždňov sa vráti domov a pod pohárikmi budú dva prstene. Verila si, lebo doteraz jej všetko vyšlo a jej plán išiel ako po masle.
Stalo sa to v jeden deň posledného mesiaca roku. Lucia si zobrala dovolenku, poslala dcéru k svojej sestre a doma sa opíjala do ďalšieho decembrového rána. Andrej sa po vypustení obsahu svojich semenníkov a močového mechúra vybral do práce ako každý iný deň. Žaneta si zapálila cigaru, naliala do pohára nedopité šampanské a zavolala svojej najlepšej kamarátke, Linde.
„Mám ho, od jeho vlasoch na hlave až po zubnú kefku v kúpeľni.“
Komentáre
ale teda chalan,
to bonnie
diky,
to bonnie
:-)