adam j. pallo

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Otázka za milión

čiarky veľmi nemusím
Nerád odpovedám na otázky. Nerád kladiem otázky a nerád sa zaoberám ich rozbormi. Koľko druhov otázok existuje? Neviem. Ja poznám len tie, na ktoré sa dá ľahko odpovedať, keďže nemám rád aj komplikovanosť. Komplikovaní ľudia si myslia, že sú komplikovaní, lebo ich život je komplikovaný, a preto musia klásť komplikované otázky, pretože odpoveď na tie jednoduché by ich komplikovaný život neabsorboval. A keď sa tak nad tým zamýšľam, nie viac ako dve sekundy, tak komplikovanosť je sprostosť a komplikovaní ľudia sú nudní ľudia s ľahkým životom, ktorí sa len nevedia rozhýbať, a tak celú vinu za svoj neúspech a lenivosť zvalia na slovo komplikovaný. 
Keď sa obzriem do minulosti, tak mi skoro krk vykrútilo, ale podstatné je, že v každom mojom období sú otázky, ktoré sa pravidelne opakovali istú etapu. Na základnej a strednej škole to boli otázky rodičov, ktoré smerovali na školu. A tak som každý deň bol doma vítaný, čo bolo v škole. Jednoduchá otázka, ktorá nezabrala veľa rozmýšľania a odpoveď bola vyslovená skôr ako sa mama spoza hrncov spýtala. Nič. Čo už len môže byť nové v škole. Ako keby to rodičia sami nepoznali. Teda aspoň tí, ktorí do školy chodili, čo je prípad aj mojich rodičov. Výpadkom elektriky a nemožnosti písania na pc, si sám kladiem otázku, či aj ja budem mať takúto otázku pre deti, alebo či ma deti skorej prevalcujú svojou požiadavkou, oco navaľ dvesto euro a  tie trápne otázky si nechaj pre seba....
No elektrika opäť naskočila, takže všetky otázky do budúcnosti už vyfučali z mojej hlavy.
Potom ako som sa odsťahoval z mojej rodnej a rázovitej dediny do veľkého mesta, plného malých nehôd a veľkých očakávaní sa mi do uší dostávali nové a významnejšie otázky. Opakovali sa asi tak 5 rokov, kým som neskončil výšku. Keďže rodičia boli na pár km odo mňa vzdialení, chvála bohu som sa nestretol s tou klasickou stredoškolskou otázkou, ale do popredia sa dostávali otázky typu: Ideme na pivo? Nedostal si slinu ako ja? Dáme ešte jedno? Kto ma ožral? Prečo je tá fľaša prázdna? S kým som sa to včera vyspal? Kam sa podeli všetky moje prachy?  Nemáš mi požičať dcacku?
Môj život naberal nový rozmer a ja som si ho užíval aj s opicou, aj s barmankou, aj s fľašou chlastu, a aby toho nebolo málo, tak aj s cigaretou v hube. Nové otázky, noví ľudia. A musím povedať, že veľa ľudí. Všetkých nás spájali spoločné chute, a nebol to hlad po vedomostiach, ale smäd pre alkohol, veľký, častý a veľakrát uspokojený.
Lenže aj dni, keď škola uplynie, nie je milión. Spoločnosť odo mňa chce, aby som teraz pracoval a za to jej určite neďakujem. Človek, keď začne pracovať, konečne zistí, že jeho všetky hobby, ktoré uvádza do životopisu, aby spestril stranu kancelárskeho papiera plnú blbostí, ustupujú do úzadia a do popredia sa prediera práca. Nie žeby som bol lenivý, ale tak už by niekto mohol vymyslieť aj lepší spôsob zarobenia peňazí ako prácou a podvodom, pretože aj pri podvode musíte rozmýšľať, aby vám všetko vyšlo, a to sa mne nechce.
Pominuli sa rána, keď som vstával o dvanástej a keď o štvrtej ľudia, ktorí sa vracali električkou domov z práce, na nás ukazovali prstom a inhalovaním našich pivných a fernetových výdychov sa stávali postupne nami. Stretávam nových ľudí, s ktorými v podstate zatiaľ okrem práce nemám nič spoločné a snažím sa pretvarovať, že sa nepretvarujem a že ich všetkým mám rád a že sa neviem dočkať, keby budeme veľmi dobrí kamaráti a iné sračky. Ale ako nám povedali na úvodnom seminári, vraj sme všetci jedná veľká rodina a máme byť k sebe navzájom úprimní. Tak to teda povedať nemali. Moja úprimnosť nepozná hranice ako Schengen a ako mi raz jedna kamarátka povedala – ty raz na tú úprimnosť doplatíš – tak sa jej slová pomaly, ale isto napĺňajú. Môj sarkazmus, ktorý je súčasťou môjho bytia a uvádzam ho i v tej spomínaj hobby kolonke v životopise, odradil viac kolegov, ako by ich ku mne prilákal. Neviem, kde robím chybu, alebo neviem, kde kolegovia robia chybu. Asi sú z tých, čo majú ten komplikovaný život a s nimi si teda ja, ako som spomínal, veľmi nerozumiem. Ale zato mám úspech u bisexuálnych báb a chalanov. Keď ma školiteľka usádzala k jednému agentovi, ktorý mal nado mnou dohliadať, položila mi predtým otázku: „Chceš si sadnúť vedľa baby alebo chalana?“ Spomenul som si na ten úvodný seminár o veľkej rodine a úprimnosti, a tak som odpovedal, že mne je to jedno, ja sa vyspím s hocikým.
Od tejto mojej odpovedi mi pribudli medzi pracovnými mailami aj ponuky na stretnutia na slepo, vyhral som nejakú diskrétnu účasť v trojke, prišli mi poukazy do sauny a  za klávesnicou môjho počítača som minule našiel vstupenku na swingers party. Nikto sa ma na nič nepýta, všetci len niečo navrhujú, usmievajú sa a mne začína chýbať otázka zo stredoškolských čias a každodenné otázky vysokoškolského charakteru, o milovanom alkohole a diskotéke. Otázky z tejto delicious témy sa obmedzili už len na piatkovo-sobotňajšie krčmové siesty, pri ktorých sa ma pravidelne čašníčka pýta, či aj žijem.
Nikdy sa nepýtam na to, čo ma nezaujíma a nikdy nerozmýšľam viac ako desať minút dopredu, zato sa mi niekedy stane, že som sa pozabudol aj hodinu dozadu. Neviem, ako to bude so mnou vyzerať o niekoľko rokov a ani to vedieť nechcem. Nechcem ani vedieť, kedy zomriem, lebo sa toho bojím, ale chcel by som vedieť koľko budem žiť. Neviem, či je niečo po smrti, ale neviem si predstaviť tento svet bezo mňa. Nie som dôležitý, ani významný, ale som zaťažený na život, na kamarátoch a na otázkach, ktoré sa stali každodennou súčasťou môjho života, a to aj napriek tomu, že ich nerád dávam, no za niečo cez víkend piť musím. Kladiem ich ľuďom, ktorých som v živote nevidel, s ktorými som nikdy nikde nebol, ktorí sú komplikovaní, ale aj jednoduchí, ktorí si preskákali otázky typu „čo nové v škole ?“ , „nalejem ti ešte jeden ?“, „môžem dostať na zajtra dovolenku ?“, „kedy mám prísť k vám na kontrolu, pán doktor ?“, „koľko dní mi ešte ostáva ?“
Ak niekto niekedy povedal, že je kopec otázok a málo odpovedí, tak to bol asi nejaký hlupák s tým komplikovaným životom. Otázok a odpovedí je rovnako, možno sú rôzne podané a zodpovedané, ale v podstate majú ten istý význam a výsledok. A ak niekto nevie odpoveď na niektorú z otázok, tak možno preto, že nemá fantáziu, v nej je odpovedí ako mako a na 99 percent sa stávajú skutočnosťou. A ak si vy lámete hlavy nad celospoločenskými otázkami, tak zopár odpovedí mám aj ja:
„Kedy bude svetový mier a skončí hladomor v Afrike?“
-          vtedy, keď sa všetky finalistky súťaží MISS na svete dajú dokopy a začnú spávať s vojakmi, alebo sa chytia varechy a niečo normálne pre tých hladujúcich navaria.
„Kedy skončí ľudský život na zemi?“
-          keď sa spoja všetci homosexuáli s tými finalistkami dokopy a vyvraždia  tých nenásytných heterosexuálov
„Kedy vyhrám v športke?“
-          vtedy, keď si uvedomíš, že ty jednoducho nie si ten šťastlivec, ktorý by to vyhrať mal
„Kedy budem mať veľa peňazí?“
-          keď vyhráš v športke.
„Kedy si konečne nájdem pravú lásku?“
-          keď prestaneš používať ľavú ruku.
„Kedy ten divný chalan dopíše tento nudný článok?“
-          teraz.
 
 

pre zodpovedanie otázok | stály odkaz

Komentáre

  1. Dobre...
    tak pokračuj s odpoveďami... otázok je habadej:))) ale nevrav, že pri ihc nerozmýšľaš....
    publikované: 15.06.2008 18:56:25 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  2. pri nich....
    opravujem...som rýchla.
    publikované: 15.06.2008 18:57:04 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014