adam j. pallo

"Vstávaj, bratranec mal haváriu, čo ste včera pili?" - vbehla do mojej izby mama ako hurikán a ja som ju s rozospatými očami pozoroval ako teľa, ktoré sa pozerá na nejaké vráta, ja som sa pozeral na mamu. Prebehla cez moju izbu a druhými dverami vyšla na chodbu, odkiaľ som len počul buchnúť vchodové dvere. Nemohla si to nechať pre seba.

Šiel som za ocom do obývačky, sedel na gauči, v jednej ruke mal knihu a druhú ruku mal prehodená cez hlavu. Ako vždy, flegmaticky odpovedal, že bratranec sa "vykotil" na aute a dolámal si ruku a pošramotil koleno.

"Noo, však je pri vedomí." - a čítal knihu ďalej.

Výnimočne som zmenil raňajkový rituál a namiesto kávy a dvoch cigariet som sa poriadne najedol. Na druhej strane bolo už pol jednej poobede a navarený obed bol ako-tak teplý. Zavolal som kamarátom z partie, či nejdeme bratranca pozrieť do nemocnice, no oni už boli pri ňom, dohodol som sa so sestrou. Prišla behom hodiny, o bratrancovi sme prehodili asi štyri vety a bolo vidieť, že ju viac zaujíma, čo som si doniesol z USA ako čo sa vlastne dialo predchádzajúcu noc.

"Nikto ešte nezomrel na zlomenú ruku a dokaličené koleno, davaj, ukáž fotky z ameriky." - natiahla sa po foťák a už aj "listovala" fotky.

"Mám ich v počítači, načo čumíš do foťáku. Čo máš inak nové?"

"Všetko po starom, cez leto som mala otvorený stánok na Duchonke, ako som ti písala v maili, zatvorili sme ho pred týždňom, nebolo to bohvie čo, najviac vyniesol Orange festival, vtedy sme mali najlepšie tržby, potom to bolo slabé, ale aspoň sa nám vrátili prachy, čo sme do toho dali a zarobili sme ešte aj niečo navyše."

Komentoval som každú fotku, kým neprišla mama. Otvorila nami uzatvorenú tému o nešťastnej bratrancovej nehode. Ani ona, ani otec a ani sestra nevedeli, čo sa vlastne v skutočnosti stalo. Nechápem ako dokázala bratrancova rodina celé dva mesiace udržať v tajnosti takú vec ako je potrat dieťaťa bratrancovej frajerky a jej náhly útek do Nemecka. Bývajú na dedine, sú tam známi každému, bratranca dobre poznajú aj u mňa v sedlákove, nechápal som to. Tomu sa hovorí rodinná súdržnosť, silne zopnuté rodinné puto, hmmm....

Zbalil som si veci do kurfa a so sestrou sme sa vybrali do nemocnice, mal som na pláne hneď z nemocnice odísť do Bratislavy. V aute som sestre povedal, čo sa stalo. Sestra nezdedila po mame klebetnosť, tá prešla na moju stranu, bol som si istý, že to nikomu nepovie.

"Boli u nás v bufete cez prázdniny a nepovedali ani slovo, bratranec sa tam niekoľkokrát opil aj s ostatnými, no nedošlo mi, že je niečo za tým, veď aj predtým dosť pil"

"No a teraz mal dôvod."

Do nemocnice nás pustili, za bratrancom nie. Zvýšila sa mu teplota, ako nám diskrétne povedala sestrička, ale bude v poriadku. Neviem, či to bolo dôveryhodné, keďže daná nemocnica bola za posledný rok častejšie v televíznych novinách ako prezident. Museli sme veriť a odísť.

"Si sa doma dlho neohrial? Prideš na jeden deň, opiješ bratranca, ten sa skoro na aute zabije, ty radšej nechodievaj domov, len zle narobíš, he he.Mal si ostať v amerike, he he."

"Si nejako zmúdrela za tie prazdniny, tuším ti škola chybala. Ako inak? Decká neboli veľmi radi, keď ťa zbadali."

"Tých,ktorých som nechala prepadnúť, tvrdia, že som piča, ti druhí to tvrdia možno tiež, ale nie predo mnou."

"Nemala si ich nechať prepadnúť...."

"Učiť som sa mala za nich, nie?" - skočila mi do reči.

"A pomohlo by to? He he he he" - rozsmial som sa a schytal jednu po hlave.

Doberali sme sa ešte desať minút, prešlo nás to v bare. Do odchdou vlaku mi zostali dve hodiny času, nemysleli sme, že v nemocnici sa tak rýchlo otočíme.

"Nejakú američanku si si nedoniesol?"

"Nechceli ma. Ani američanky, ani američania. A nebol ani čas na hľadanie. Buď sme pracovali alebo chľastali..."- zasekol som sa, síce som rozprával sestre o neúspešných love stories za veľkou mlakou, nedíval som sa jej do očí, ale šmíroval po ľuďoch v podniku, až som ju zbadal - "obrzi sa nenápadne za seba, druhý stôl od baru, pri stene, nie je to ona?"

"Kde? Kto?" - upozornenie na nenápadne otočenie nezabralo a svojími hlasnými otázkami privolala sestra na seba pozornosť všetkých očí. Aj oči osoby, na ktorú som sestru upozorňoval sa dívali priamo na náš stôl, najskôr na sestru, potom na mňa.

Sestra hodila svoj ironický úsmev a zamávala jej.

"Ahoooj, ty puča." -mrmlala si popod nos a mávala, kým som jej nepovedal, nech s tým prestane.

"Máme jej to povedať?" - spýtal som sa jej.

"Nie. Ticho seď a nevšímaj si ju. Keby mala aspoň trocha odvahy, sama by nás prišla pozdraviť a spýtala by sa. Nechce mať s nami nič spoločné, my chceme mať to isté s ňou, ja sa jej kľaňať nebudem."

"Nie je to od nás sebecké? Možno má starosť, alebo myslíš, že tak rýchlo zabudla?"

"Fakt si sa prepil v tej amerike, nechaj to tak, idem na záchod, hneď som späť."

Zdviha sa zo stoličky a odišla. Pozeral som sa na osobu, ktorá nám bola známa a ktorej sme boli veľmi dobre známi aj my. Niečo vysvetlovala svojmu spolusediacemu, keď však zbadala sestru odchádzať, prestala, zdvihla sa zo stoličky a šla smerom ku mne.

---len nech sa nič nepýta, len nech sa nič nepýta -- opakoval som si v mysli a trepal nohami od nervozity pod stolom -- prečo musím ja hovoriť všetky zlé správy, kruc, krucinál -- chytila ma tréma.

"Čau P.. . ako bolo?"

Nečakala na odpoveď a smerovala priamo za sestrou na záchod. Určite tam budú niečo rozoberať, do kelu a ja tam nie som. Mal som detinské nutkanie tam ísť a počúvať schovaný niekde v kabínke. Bar bol však nanešťastie plný a pravdepodobnosť, že by ma našla nejaká slečna na dámskych toaletách vysoká.

Zapálil som si cigaretu a netrpezlivo čakal na sestru. Vrátila sa po piatich minútach. Tváril som sa, že som si nič nevšimol.

"Čo si tam robila tak dlho?" - spýtal som sa.

"Čo je to za blbú otázku?" - odbila ma.

"Dobre vieš na čo sa pýtam, tak sem s tým?" - naliehal som netrpezlivo.

"Cestou ti to poviem. Už ti to pôjde o chviľu, poďme na stanicu."

Bratrancova ex-frajerka si nevylievala srdce na ramene mojej sestri a nesťažovala sa, že je jej zle v Nemecku. Chcela jej len povedať, že nech povie nášmu bratrancovi, aby ju nechal na pokoji, nechodil za ňou domov, nevypisoval jej rodičom, jej sestre a ani nikomu inému z jej rodiny. Včera v noci bol zas pred ich panelákom, sedel v aute hodinu a pol, kým mu jej otec nešiel povedať, aby odišiel. Ako som sa neskôr dozvedel od bratranca, odišiel ako mu otec ex-frajerky kázal, šiel za mnou, dostal šmyk a havaroval.

"Nepovedala si jej, čo sa potom stalo?" - čakali sme na vlakovej stanici, keď sme sa dostali späť k téme bratranec a ex-frajerka.

"Nie, načo, vyjadrila sa, čo chce a nevyzerá ako hrdinka z nejakej telenovely, ktorá by by hneď utakala za svojou bývalou láskou a vyčítala si, že je to všetko jej chyba. A bola by sprostá, ak by to spravila, nebola to jej chyba, nemal piť a sadať za volant a ty si tiež somár, mal si ho zobrať k nám, nech sa u nás vyspí a ráno nech ide domov..."

"A kedy? Však zmizol hneď, keď som šiel po pivo. Nestihol som." - ohradil som sa.

"Ty nikdy nič nestihneš. Sa zobuď konečne."

"Hlavné je, že ty si prebudená."- vyhŕkol som na ňu.

Po minúte ticha sme skonštatovali, že nič s tým nenarobíme. Nehovorili sme bratrancovi o tom, čo sa stalo, keď sme pôvodne mali byť na návšteve v nemocnici u neho. Liečil sa ešte pár mesiacov a vrátil sa do svojich starých koľají. Ešte menej rozprával, ešte viac pil

"Kedy teraz prídeš domov?" - spýtala sa sestra, keď odhlásili príchod rýchlika.

"Neviem. Asi budúci víkend. Však ti zavolám."

Vybozkávali sme sa, nastúpil som do vlaku, hodil do uší svoj nový iPod a začítal sa do Animal Farm.

Bolo približne desať hodín večer, keď som dorazil na byt. Klebetná suseda, polievala kvetina na medziposchodí. Zvítali sme sa. Po pohrebe jej manžela mi prestala vykať a ohovárať ma.

"Vrátil si sa. Som veľmi rada, že ťa vidím, že je všetko v poriadku."

Pozvanie na neskorú kávu som slušne odmietol a dohodoli sme si kávovu siestu na iný nekonkrétny deň v budúcnosti. Zatvoril som za sebou dvere, odhodil kufor na posteľ, urobil som si kávu, zapálil cigaretu a rozmýšľal nad tým, prečo som taký neprebudený až zaostalý.

Nedalo mi to a zavolal som sestre.

"Ako si to myslela, aby som sa prebudil? Čo som taký zaostalý?"

"Ale nie, no niekedy nevieš dobre zareagovať...vlastne nevieš prevídať niektoré veci, ktoré sú zrejmé.."

"Ako som mal vedieť, že on nastúpi do auta a ufujazdí preč, preboha, však ja nie som psychológ."

"Nemal si mu dovoliť piť a keď pil, tak si sa mal teda postarať aspoň o to, aby prespal u nás a nie on sa trepal ešte do mesta, tožvie čo pil v aute."

"No tak ešte mi povedz, že to bola moja vina."

"Nehovorím, že celkom tvoja vina, ale mal si na tom istý podiel, niekedy si veľmi ľahostajný k ľuďom, niekedy by si mohol rozmýšľať trocha viac dopredu. Keď sa niečo stane, vždy sa len suverénne obhajuješ, že to nie je tvoja vina a snažíš sa ju zhodiť na niekoho iného. Možno sa máš až prilíš rád, na to, aby si si niekedy priznal chybu."

Neprerušoval som ju, mala pravdu.

"Si mysliš, že som namyslený egoista bez empatie?"

"Máš k nemu blízko."

"Čo mám robiť, aby som sa ním nestal?"

"Na to musíš prísť sám. Máš dosť rokov na to, aby si to zistil, nemože ti celý život niekto hovoriť, či radiť, čo máš robiť, aj tak by to bolo s tebou len a len horšie."

"Ok, posnažím sa, ale musíme sa o tom porozprávať, hlavne nechápem, prečo si mi to povedala až teraz."

"Lebo si spravil riadnu blbosť, a môžeš byť rád, že tá blbosť stála len zlomenú ruku a koleno, mohlo to dopadnúť horšie. Porozmýšľaj nad tým a uvidíš. Spýtam sa ťa to takto: nemal by si výčitky svedomia, keby napríklad niekoho v takom stave zrazí a zabije ho? Stále by si si hovoril, že ty s tým nič nemáš spločné, že ty si ho za volant neposadil, ty si mu nekázal isť za bývalou a iné hlúpe alibistické výhovorky?"

"Neviem."

"Lenže neviem nie je vždy odpoveď na všetko, niekedy musíš povedať aj niečo iné, treba si niekedy priznať chybu a ty nie si hlúpy človek, aby si to nedokázal. Len ti asi stúpla sláva do hlavy, žial keby bola aspoň opodstatnená. Zatiaľ si ešte nič nedokázal. Porozmýšľaj nad sebou. Idem už spať , som unavená, keď prídeš domov, pokecáme. Dobrú noc."

"Ahoj." - takýto "výplach žalúdka" som nečakal.

Otvoril som si pivo a becherovku a opäť som bol v starých koľajach aj ja.