adam j. pallo

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Myseľ mladá, telo staré

Niekoľko milých viet k slovu strach už padlo v mojom blogu. Strach nemám z mŕtvych ľudí, vo väčšine prípadov ani zo živých, no vždy ma prepadne strach, keď ma niečo pichne v bruchu, zabolí hlava alebo nebodaj viac dní ako sa patrí bolí noha.

Vtedy je to ten najhorší strach. Strach o vlastné zdravie. Od jeho začiatku ide bokom váš pracovný "biorytmus", problémy celosvetového rozmeru a zle uvarená káva , ktorú vám priniesla kolegyňa v práci, lebo tá hlupaňa sa to za desať rokov nenaučila, že vy kávu pijete bez cukru.

Som z tých, ktorý druhým rozdávajú „múdre“ rady o tom, že keď ich niečo bolí, nech idú k doktorovi a nech spanikária potom, keď im povie výsledok. Na druhej strane som exemplár, ktorý nedokáže počúvať vlastné rady a sťažuje sa okoliu so svojím strachom, kým mu okolie nepovie "choď do riti a zdochni už konečne, lebo si trápny."

"Dva týždne ma bolí hlava a nezaberá mi ibalgin" – posťažoval som sa genetičke, keď som ju bol navštíviť v práci na Kramároch – "asi mám nádor na mozgu" – musel som si hneď stanoviť vlastnú diagnózu, to by som, predsa, nebol ja.

"Hovno máš a nie nádor, to by ťa hlava nebolela." - veselo fajčila a tvárila sa, že odpovedá na otázku, ktorá nebola nikdy položená.

"A čo by ma bolelo? Noha, ty múdra?" - opovrhol som jej snahou o odpoveď a vyfúkol do jej dymu z Marlborky, svoj dym z Camelky.

"Nebuď zas dosratý, nič to nebude, uvidíš, možno máš len prechodenú silnú nádchu, ty nezomrieš len tak ľahko" – tieto slová by som hovoril aj ja, keby niekto príde za mnou s tým, s čím som prišiel ja za genetičkou. No nebol som až taký hrdina vo vlastnom prípade ako radca v prípade ostatných.

Trvalo dva týždne, kým som nabral odvahu a zašiel so svojím "nádorom" na mozgu k doktorovi. Nebolo to z vlastnej vôle, ale z donútenia Itčkára, ktorý ma predtým počastoval výrazmi "trápny idiot", "dosratý k..." a iné milé slová, ktoré potrebujete počuť, keď vás bolesť hlavy ťahá k zemi tak, že si hlavu radšej trieskate o stenu, aby ste stlmili bolesť, ktorú si neviete vysvetliť.

"Máte hnis a cysty v dutinách." - povedala doktorka v Partizánskom.

"V čom mám čo?" - spýtal som sa doktorky v Partizánskom.

"To nechajte na nás." - odpovedala doktorka v Partizánskom a ignorovala moje ďalšie otázky.

Podľa jej inštrukcií som zavrel hubu a nechal si vystriekať nosné diery niečim, čo mi umŕtvilo miesta, cez ktoré mi prepchala veľkú ihlu a na jej pokyn, tej doktorky a nie ihly, som z nosných dierok fúkal a dostával zo seba hnis a vodu.

Ľudovo povedané "prerážanie nosných dier" a dostávanie hnisavých výkalov z nosa, ktoré sa zabudli niekde na polceste z doznievajúcich a nedoliečených nachladnutí, som po týždni absolvoval so záverečnými výsledkami, ktoré jasne hovorili o tom, že musím opäť pod skalpel.

Zobudil som sa po vyprchnutí "rajského plynu" na posteli z osemdesiatych rokov. Myšlienky sa snažili zorientovať, či sú na správnom mieste a či náhodou to ešte stále nie je sen, lebo ako hovoril doktor, ktorý operáciu vykonával, všetko to malo trvať len dvadsať minút a nemal som sa z toho ani spamätať a už som mal oddychovať vo svojej detskej izbe v rodnom sedlákove.

Realita bola iná a ako vždy o niečo dramatickejšia ako jej teoretické predpovede. Ležal som v nemocničnej izbe s trojcentimetrovou ihlou, ktorá mi trčala z obočia nad pravým okom. Sestrička mi arogantným hlasom vyznávala "lásku" a informovala, že ak si odtrhnem v noci tú ihlu z obočia, náš vzťah to veľmi naštrbí a nezostane bez následkov.

"No bolo to horšie ako sme predpokladali." - povedal mi doktor pri vizite na druhý deň.

"Takže to bol nakoniec predsa len ten nádor ako som hovoril?" - čo iné som si pod slovom horšie mohol predstaviť?

"Nie, nebláznite, na to nemáte vek, ale ak mám byť úprimný, vaše zdravie k tomu smeruje. Behom pol roka dvakrát na operácii, s tým sa málokedy stretneme u 60ročných ľudí a nie u mladíkov."

"Myseľ mladá, telo staré." - stihol som sa zahrať na chytrého a staré telo rýchlo uznalo, že radšej zaspí, ako by dovolilo mladej mysli vyplodiť ďalšiu trápnu myšlienku von zo svojho mozgového koridoru.

Týždeň som bol pre všetkých v nemocnici jednorožec. Prechádzal som sa po chodbách, chodieval na zákusky do tamojšieho bufetu a strašil nielen malé deti pohľadom na mňa.

"Ak sa rozplačeš, keď ti ujo doktor pichne injekciu, príde tento škaredý ujo s touto ihlou a zoberie ťa."-škaredý ujo som bol ja a ten koho som mal zobrať, bolo uplakané malé dieťa, okolo päť rokov, ktoré sa bálo doktorov ako ja smrti.

"Babka ťa klame, vôbec nie som ujo, ktorý berie neposlušné deti, len si poplač, ja som tiež plakal u doktora, keď som bol malý a žiadny ujo ma nezobral." - snažil som sa uspokojiť plačúce dieťa na chodbe, ktorá bola v skutočnosti čakárňou.

"Ale ja nie som jeho babka, ja som jeho mama." - protestovala mamička plačúceho dieťaťa.

"Podľa tých slov som vás tipoval na prababku, ale nechcel som vás uraziť."- necítil som sa dobre v úlohe uja strašiaka kradnúceho deti a nebol som stotožnený s úlohou, ktorú mi prisúdila matka dieťaťa, ktorá bola mladšia odo mňa.

Nemocničná izba je miesto, ktoré vás spojí s osudom s ďalšími bojovníkmi za svoje zdravie. Najstarší z nás na izbe, bol 48 ročný chlap, ktorému vyoperovali nejaký negatívny nález na hlasivkách.

Na vizite bol poslušný ako vojak – "áno, pán doktor...je mi lepšie, pán doktor...nemám bolesti, pán doktor...prestanem už fajčiť, pán doktor.." - snaha o vtipný sľub sa stala vtipnou a prestala byť sľubom vo chvíli, keď 45 ročný chlap čakal na svoju dcéru v deň, v ktorý ho prepustili z nemocnice.

"Nemáš cigaretu, mladý?" - prvýkrát som počul jeho hlas, ktorým nepredstieral strach z choroby a následkov operácie a z ktorého sa jedným podpisom o prepustení z nemocnice, vytratilo to detské, dospeláckym rozumom prekryté volanie po domove vo frázach "áno, pán doktor, už mi je tak fajn, že som tu zbytočne."

Fajčil som spolu so svojim nemocničným "kamarátom", keď prišla za mnou mama. V čase, keď ma operovali, bola na rekreácii. Chcela to silou mocou sebe vlastnou zrušiť, no mojou silou intonácie hlasu a sestrinou presviedčacou mocou slova, nakoniec uznala, že operácii budem mať ešte dosť v živote a ona možno už ani jednu rekreáciu.

"No mladý muž si tu zobák vypaľuje a ja som strachom skoro zomieram."

"Strach som mal aj ja, ale viac o to, či mi definitívne nezakážu fajčiť a vidíš, je im to jedno."

Zbalil som si veci, jednej sestričke, ktorú som uznal za najmenej protivnú, som dal kávu a zákusky s upozornením, že nech sa o ne s ostatnými podelí až vtedy, keď sa naučia, ako sa majú správať k chorým pacientom.

Poďakovala a zaželala mi, aby som sa vrátil späť až vtedy, keď bude už ona na dôchodku. Buď ma viackrát nechcela v nemocnici zažiť, alebo mi v skutočnosti želala pevné zdravie, aby som nemal žiadny zdravotný problém, ktorý by ma opäť položil na jej oddelenie.

Mama mi vyrozprávala príhody z rekreácie. Jedna jej spolubývajúca bola alkoholička, druhá luteránka, tretia jej kamarátka bola tiež normálna, no najviac si rozumela s nejakou východniarkou, lebo tá mala zmysel pre mamin humor a jej humor vždy dával mame nejaký zmysel.

Navarila ako sa patrí. Bol to všedný utorok ako hociktorý iný a my sme mali doma hody. Všetko pre to, že som sa vrátil živý a pomerne aj zdravý. Pečená kačica, kapusta, placky ako hlavný chod, pred ktorým som si mal dať rezeň so šalátom ako predjedlo a po tom všetkom palacinky so zmrzlinou ako dezert.

Nedostal som sa ani k hlavnému chodu, keď mi zazvonil telefón. Až vtedy som si uvedomil, že za celý týždeň, čo som bol v nemocnici, mi neprišla ani jedna správa, nik sa mi nedovolal a vlastne ten týždeň utiekol tak rýchlo, že som mobilný telefón vyhodil zo svojej pamäti a tváril sa ako v nagelovaný gigolo v osemdesiatych rokov bez prístupu na dostupné siete.

Volala mi Maďarka.

Maďarka je veľmi sympatické a energické dievča, ktoré sa spolu s alkokamarátom a psychológom, stali mojou novou partiou v práci prepisovania údajov. Viem, že prezývka, ktorú som jej vybral, je trochu hrubá, no ona sa neurazí a vy to musíte zniesť. Nehľadajte však za tým nič zlé.

"Ahoj, čo sa deje? Celý týždeň sa mi neviete ozvať, nestrachujete sa o mňa a teraz akoby na zavolanou." - nepustil som ju k slovu a prestal som s výčitkami až vtedy, keď som nejak cez svoj monológ zaregistroval, že plače.

Strach o vlastné zdravie, ktoré sa vybavilo týždňovým pobytom v nemocnici a ďalšou operáciou do zbierky mojich snívaní pod "rajským plynom", sa pri jej vzlykoch a slzách, ktoré som nevidel ani nepočul, no vedel som, že jej niekde tam na druhej strane toho hovoru stekajú po líci, premenil na strach z toho, čo sa mi chystá povedať.

"Nedalo sa ti dovolať, bol si stále vypnutý, stále hlásilo nedostupný." - rozpásala uplakane, no nekoktala, nepreskakovali jej slová, vedela, čo hovorí, ja som však nevedel, čo mi ešte len chce povedať.

"Nie. To nie je možné, ja som mobil vôbec nevypínal, celý týždeň bol zapnutý. Neviem, prečo to nefungovalo. Prečo plačeš, čo sa stalo?"

A po tom ma hlava rozbolela ešte viac ako vtedy, keď som so strachom behal od jedného kamaráta k druhému a rozprával o svojom samo-diagnostikovanom nádore na mozgu.



pre usporiadaný život | stály odkaz

Komentáre

  1. ejha
    kde je pokracovanie? Som strasne zvedava, co Madarka povedala, prosim, rychlo to dopln...
    som podobna ako Ty, co sa chorob tyka, co ked ma z napatia klepne? Haaa?
    publikované: 19.05.2010 12:40:19 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. to SOB
    no treba pockat, treba pockat, he he, neboj, neklepne ta, bonnie sa o teba postara, sprijemni ti cas, kym to sem hodim:-)
    publikované: 19.05.2010 12:59:17 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  3. chalan
    Jooooojjjjjjj... zápal dutín je hrozná bolesť, ja som to tiež zažila pred niekoľkými rokmi brrrrr, nechcem na to ani spomínať !!!!!
    publikované: 19.05.2010 13:29:29 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. to iris
    presne tak, este dnes ma niekedy chyti taka bolest, ked som nachaldnuty a su to strane muky, to je fakt pravda...no na operacii si zrejme nebola, chvala bohu, lebo mna operovali 2 hodiny
    publikované: 19.05.2010 13:35:18 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  5. ch PŽ
    nonono...toto si teda nezasluzim...sam vies najlepsie, ako je cloveku tazko, ked je v napati, ked je nieco nedopovedane, ako sa dviha tlak, boli hlava a ostatne...noze, posepni aspon sukromne v skratke, esej moze byt neskor:)
    Ehm, toto mam za to, ze sa mi velmi paci Tvoj styl pisania... Bonnie som dlho nevidela, i sama sem chodim poredsie, ach, jaj, toto je trapenie cloveka clovekom:)
    (zacnem hladat chybyyyyyy::::)))
    publikované: 19.05.2010 13:49:25 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. to SOB
    no vsak na to som cakal, aby si nasla chyby a dala avizo, teraz som napaty zas ja z toho, ze som ho nebodaj napisal bez chyb. to nie to nie...pokracovanie bude zajtra, to vydrzis, nie?
    publikované: 19.05.2010 13:55:51 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  7. chybicky su malicke, zopar uvediem
    viac ako sa patrí dní bolí noha - prehodene slova ( skor by mohlo byt - viac dni ako sa patri boli noha)
    kým mu okolie nevie - malo byt - kym mu okolie nepovie(chod do r...)
    dva týždňa - dva týždne
    z donútenie - z donútenia
    "prerážania nosných dier" - prerážanie
    typoval na prababku - tipoval
    zmyslel - zmysel pre mamin humor
    Volala mi maďarka. - Maďarka
    rozpásala uplakane - rozprávala?
    este zopar drobnosticiek, nestoja za rec, i toto je skor zo zvyku a ked si to sam chcel...
    *K samotnemu pribehu - fajn napisany ako vzdy, usmevy pri reakcii na mamicku, co strasi svoje male dieta, popisoch dialogu so sestrickou, Tvojou mamou...no a ten koniec...nahana strach...
    publikované: 19.05.2010 14:46:02 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Chalan
    Nie , operácia nebola, urobili CT hlavy hneď a našťastie stačilo to prerážanie nosných a čelných dutín + liečba :)
    publikované: 19.05.2010 14:57:08 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. to SOB
    diky za upozornenie, dal som to do poriadku, ale tak myslim,ze bonnie sa nenecha zahanbit a pride s dalsimi, na co sa samozrejme tesim, he he
    publikované: 19.05.2010 15:01:55 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  10. to iris
    tak to si mala nieco ako moja mama aj teta, no ja som si to pekne odkracal aj s operaciou a s ihlou v oboci, najprv som sa bal s tym ukazat medzi ludmi, a potom som bol na to troch apysny, he he, lebo som bol stredobod vsetkych pozornosti, he he a to sa mi niekdy paci, i ked neviem, preco prave v nemocnici:-)))
    publikované: 19.05.2010 15:04:13 | autor: chalan (e-mail, web, autorizovaný)
  11. si zlaty:)))
    neviem, kde sa Bonnie tula, inak by som naklusala az po nej:)
    publikované: 19.05.2010 15:09:03 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. citam,
    citam a hovorim si,bud som taka slepa,alebo ma chalan tak vtiahol do deja,ze chyby nevidim,alebo po sebe precital a opravil,alebo sa prepol na bezchybny mod a chybky uz netrusi,alebo...no co mi tak moze udriet do oci,ked tu bol sob a chalan opravil?:-))zasa skvele napisane.
    ozaj,nepomaha na dutiny nahrievanie a naparovanie?z coho si to mal?tipujem,ze mohlo ist o nejaky bakterialny zapal,co takto dramaticky postupil.z toho vidite,mile deti,ze aj blbe nachladnutia treba doliecovat,lebo loziska ostavaju a utesene sa rozvijaju az do uvedenej podoby.nemam nadchu,ale chce sa mi umriet,taka som unavena a na horizonte sa nerysuje,ze by ma cakal oddych a klud.preto sa celkom zmierene tesim na operaciu,ze si v spitali aspon pospim.idem,lebo mam naladu,ktora sa hodi skor na nejaky emo blog,nie na sprijemnovanie chvil pre mojho soba,kym sa docka pokracka.ozaj,aj ja cakam:-)fakt sa madar pise s velkym?sa m ito pletie s angl.,u nas len narodnost?
    publikované: 19.05.2010 17:18:59 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  13. Bonik:)
    rada Ta vidim, i ja som unavena, depkoidna, taketo pocasie totalne ubija...neviem si najst nejaky svetly bod, ktory by ma prebral k zivotu...no do nemocnice nieeee, radsej odignorujem vacsinu domacich prac a povalujem sa na gauci...najradsej doma...

    a k velkemu pismenu kusok z PSP:

    I. Veľké písmená na začiatku vlastných mien
    S veľkými začiatočnými písmenami píšeme 1. Vlastné mená ľudí a živých bytostí:
    a) rodné mená a priezviská, rodové mená, prezývky, prídom-ky, pseudonymy, pomenovania osôb v literárnych dielach -
    Eva Novotná, Pfemyslovci, Pavol Országh Hviezdoslav, Majster Pavol z Levoče, Matka Terézia, Hamlet;
    b) národné a kmeňové mená a mená obyvateľov miest a krajov - Slovák, Šarišan, Zvolenčan, Indián, Francúz,
    Nemadar
    publikované: 19.05.2010 17:31:22 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. a ja neviem
    ani najst ziadny svetly bod v chladnicke,co je vlastne svetly bod:-))idem sa tiez povalovat,to je dalsi svetly bod,tak nech z toho gauca zasvieti aj na teba,ked sa tomu venujes:-)
    diky za skolenie,je to teda tak,ze mozem napisat,videla som na billboarde Cigana,ale mozno je to Spaniel a Necigan?..dalej,ten Tatar je velky cigan,furt klame...ja som z toho madar,aj ked nie som Madar?povedz,ako to je a necigan:-))dikes:-))
    publikované: 19.05.2010 18:29:21 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  15. Bonka:)
    prave som zjedla 150 g cokoladu, bola ziarivym bodom, no teraz ma tlaci cierne svedomie:)
    Kedze som prejedena, nedokazem premyslat, ak si si neista v pravopise, otvor si PSP, mna radsej neskusaj, ja som maturovala zo slovenciny strasne daaaavnooooooo, pls:))))
    publikované: 19.05.2010 18:37:12 | autor: SOB (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. taka tmava cokolada,
    a jaky svetly bod,co?:-)cierne svedomie vybieli nejaky detox,neboj:-)
    no ked to bolo daaaaavnoooo,tak by sa uz prave mohli zacat vybavovat spomienky z mladosti.ked si uz nepamatam gramatiku,moze to znamenat,ze som este velmi mlada...?tym padom aj ty,logicky,ked si nepamatas:-)
    publikované: 19.05.2010 23:45:22 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  17. Verbena,
    pekné rozprávanie, aj keď už viem, čo bude nasledovať, keď čítam odzadu. Povzdychla som si, ako nečakane, sa môže zvrtnúť karta života
    publikované: 20.05.2010 19:43:31 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014