adam j. pallo

Písala sa sobota dňa kalendárneho, v mesiaci nasledujúcom po tom, v ktorom som sa narodil. V bližšie neidentifikovanom čase som stál na autobusovej zástavke. Mal som na sebe tričko s nápisom My brother is stupid od vlastnej sestry z prvého kolena, rifle od najstaršieho adoptovaného  bratanca z druhého kolena a kopec problémov na oboch kolenách.

Nerobil som si z vlastných problémov žarty ani ťažkú hlavu. Pred týždňom ma navštívila sekta flegmatikov, ktorí mi za 50 euro povedali, že problémy sa vyrieša samé. Nemal som zasahovať do nich, a tak som to aj urobil a nič s nimi nerobil. Prišiel autobus.

Kým som sa dostal k jednému z mojich mála kamarátov, ručičky na hodinách sa posunuli z pol na celú desiatu a moje nožičky, nesúce Kozlom vypracované brucho a prírodou do posledného detailu prepracovanú a recyklovateľnú hlavu, ma posunuli z Petržalky do Vajnor. Až neskôr som pochopil, prečo kamarát odmietol stretnutie v čínskej reštaurácii na Židovskej ulici. Otvorila sa fľaša. 

Mám rád biele víno. Odkedy som k nemu privoňal prvýkrát, nie však posledný, nedokázal som tej vôni nikdy odolať. Ešte dobre, že mám chronickú nádchu a nos upchatý celý rok, inak by  mne a komárom, ktoré si ma sem  tam zvyknú pocucať, v žilách kolovala Malokarpatská vinná cesta. Kamarát bol v rozrušení.

Dal na radu sekty, ktorá nikdy nerieši svoje problémy a zaviedol si ich flegmatický internet.  Zaručili mu, že tam nájde všetky informácie, okrem iného aj o tom, či bude mať deti, šťastie a vernú frajerku. Netrvalo mu dlho a cez Google zistil, že nikdy nebude mať šťastné deti, lebo ho frajerka podvádza posledné tri roky.

Podrobne sa o tom dočítal na Wikipédii. Prvý rok ho podvádzala s neznámym, nemiestnym, španielskym odsťahovalcom s kórejskými koreňmi, druhý rok s majiteľom thajskej reštaurácie a tretí rok s dcérou čínskeho veľvyslanca, ktorý nechcel byť, pre  svoju komunistickú orientáciu, menovaný. Kamarátovi z toho všetkého pukali prsty a srdce posledné štyri dni. Nezaregistroval môj odchod.

Doma som si našiel dve správy. Jednu dobrú od spolubývajúceho a druhá bola tiež o ničom od rovnakého autora. Mal som niečo urobiť, ale nezapamätal som  si čo, tak som to neurobil. Nemám rád povely, na ktoré môj spolubývajúci nemá oprávnenie, keďže nie je riaditeľom môjho života a nášho spoločného trojspolužitia, oroseného o malé nezhody, ktoré som nikdy neriešil, no vo väčšine prípadov spôsobil. Šiel som spať.

Snívalo sa mi o mojej budúcnosti. Nikto v nej nevystupoval, ani ja. Utvrdil som sa v tom, že ma žiadna nečaká a začal premýšľať o deťoch. Chcel som dať možnosť novému životu, ktorý by zdedil moje dlhy, kolekciu nepremokavého spodného prádla a radu do života o riešení problémov. Otázkou len zostalo, kto bude ich matkou a kto ich bude vychovávať.

S pomocou internetovej stránky, ktorá nechce byť menovaná pre svoje radikálne názory na umelé oplodnenie, prerušenie tehotenstva a kvety, som si našiel vhodnú kandidátku na splodenie dvoch malých rozkošných detí, z ktorých jedno bude čiernej pleti, pre prípad, ak by to druhé, žlté, nechcelo bieleho bračeka alebo sestričku. Nanešťasie, vyvolená, internetom vybraná kandidátka žila v Austrálii. Letel som do Sydney.

Kandidátka bola pekná miešanka rôznych farieb a kultúr. Jej pokožka mala ružovofialový odtieň hnedej farby na bielom podklade , s nádychom tyrkysovej farby, ale len pri oranžovom, zapadajúcom slnku . Inak to bola obyčajná beloška s malými prsiami a veľkými postrannými úmyslami zobrať si ma za muža. Chcela získať hocaké iné občianstvo okrem toho vlastného a z rodného kraja, z Peru, sa vybrala na svetové turné po azylových domoch rôznych štátoch. Letel som do Bratislavy. 

Rozhodol som sa ignorovať ďalšie odkazy spolubývajúcich, ktorých bolo asi desať bez šiestich na druhú, s rozdielom osem v tretej odmocnine, a obidva som bez naštudovania zahodil. Nepustil som sa plánu do budúcnosti, ktorá ma nečakala a s porekadlom obohateným o príslovie "Kto mi prvý padne do oka" , som bol v procese vybrať rodičov mojich detí. Prišiel spolubývajúci.

Z koša vybratými odkazmi prišiel do mojej izby a  mocným chlapským hlasom obohateným o ženský afekt na mňa nakričal, prečo ignorujem jeho odkazy. Vysvetlenie dostal hneď, no psa, ktorého som mal dva dni strážiť, mu o dva týždne doniesla Sloboda zvierat. Všetci sme boli šťastní a ja ešte viac, lebo som sa konečne mohol sústrediť na výber vhodného materiálu pre moje budúce deti, ktoré mňa ako otca nikdy neuvidia.

Našiel som telefónny zoznam, zatvoril oči a prstom ukázal na prvých dvoch, ktorí mi padli do zatvoreného oka. Gratulujem výhercom, ostatným odovzdám hodnotné dary akonáhle mi osoba M.R.  z Preselian nad Nitrou porodí dve zdravé deti rôznej pleti, vzdelania a náboženského vyznania, a odovzdá ich osobe R.M. z Medzilaboriec do výchovy.