adam j. pallo

Predpokladom úspešného dokončenia začatej veci je kopec iných vecí, ktoré v celom procese dokonania vás nakoniec privedú do ohraničenej area v Pezinku. Zoberte si narodenie dieťaťa. Koľko vecí mu predchádza, kým sa dostane úspešný koniec a tým aj začiatok nového dvojokého, dvojnohého, dvojrukého a v ojedinelých prípadoch aj dvojpohlavného cicavca, ktorý cicá cicá cicá až kým nedocicá a nepraskne.

Bol som núteným účastníkom prednášky, na ktorej prednášal svetoznámy duchovný z Malých Karpát, ktorý precestoval celý svet od Malaciek až po Kúty-Lanžhot. Jeho rozprávanie bolo zaujímavé do chvíle, kým neotvoril ústa. Nudil som sa, no chcel som urobiť radosť jednej brigádničke, ktorá ma drkotajúcim hlasom stiahla z ulice na sebarealizáciu tohto génia. Ona dostala za nahnanie ľudí peniaze, ja som za dvojhodinové zívanie dostal dva časopisy  "Ľudské myslenie od praveku do 30. storočia". Začítal som sa.

Úprimne môžem vyhlásiť, že po naštudovaní materiálov, som bol fas-cinovaný tým, že to naše myslenie sa od praveku do dnešnej doby a do 30 storočia veľmi nezmenilo a nezmení. Samotné časopisy boli dovedna na štyroch stranách a sú teda vierohodným argumentom mojej dedukcie. Bol som v šoku. Moje myslenie bolo porovnania hodné tomu, ktoré mala Lucy volakedy dávno, keď som ja ani nikto iný z mojich predkov netušil, že budem úspešným dokončením istej začatej veci, ktorou bola samozrejme láska. Zaľúbil som sa. 

Volala sa menom a  povedala mi aj priezvisko, no dnes veru neviem ani jedno z toho. Bola to prvá láska, na ktorú sa nikdy nezabúda, ja som zabudol po dvoch minútach, lebo po nej prišlo ďalších desať prvých lások a za jeden týždeň sa toľko mien zapamätať nedá. Na druhej strane v mojom diári mám uložené ich telefónne čísla, no volať im nebudem, lebo som ho stratil, keď som bol so spolubývajúcimi na oslave narodenín nášho spoločného kamaráta. 

Spoločný kamarát sa objavil presne v hodinu, minútu a sekundu, v ktorej sa pred 33 rokmi narodil. Pompézne antreé sprevádzalo hlasné Živio aj s nogaletou. Spoločný kamarát mal dlhý predslov, v ktorom sme sa všetci dozvedeli, že len pred pár mesiacmi sa mu mama zverila s tajomstvom, ktoré vedeli všetci, len on nie. A bohužiaľ mal potrebu verejné tajomstvo rozšíriť aj medzi nás. 

Keď mal tri roky, vypadol z okna šiesteho poschodia a zachytil sa na šnúrach na prádlo na štvrtom poschodí. Po tomto odsúdenia hodnom priznaní jeho rodičky, ako ju nazval, sa začal považovať za nesmrteľného blba s filozofiou tretieho veku pre adolescentov. Väčšina z nás v duchu strihala tie šnúry, no vydržali sme až do konca s pokrikmi nuda nuda nuda. Nereagoval.

Šiel som do kina. V uzavretej spoločnosti vychutnávajúcej si utrpenie mladého hrdinu vo svete nefalšovaného odporu k náture rakúskych občanov, ma počas jednej scény chytil niekto za koleno. Vzrušenie rástlo, naskakovala husacia koža a zvedavosť, koho je tá oná záhadná ruka. Nezistil som to.

Z filmu som si odniesol prijemný zážitok a niekto iný moju peňaženku. Blokoval som debetky, kreditky, gridky, hesla do všetkým prístupných kanálov k mojim účtom, ktoré sa po blokovaní všetkých týchto vecí, ocitli v hlbokom mínuse a ja v polodepresii.

Všetko, čo som počas jej trvania robil, bolo hotové na polovicu. Umyl som si polovicu tela, pracoval som polovicu pracovného času, kŕmil sa polovičnou dávkou obeda, večera a fajčil polovicu cigarety. Utrpenie mladého polodepresívnoho muža presahovalo hranice Schengenu. Otvoril som na polovicu okna a chcel som z neho vyhodiť polovicu môjho tela. Nepodarilo sa.

Vypadla celá časť. Ako som tak z neho letel premietol sa mi celý život pred polootvorenými očami. Skončil som približne pri udalostiach, ktoré sa mi odohrali, keď som mal desať rokov. Ostatné som už nestihol. Ležal som pod oknom a rozmýšľal, či som mŕtvy, polomŕtvy alebo nebodaj živý.

Ako mi hovorí môj osobný psychiater a psychológ v jednom a tom istom prevedení - dva v jednom, doteraz sa nikde nazaznamenal prípad úmrtia pádu z jeden a pol metrovej výšky. Nepodaril sa mi teda svetový rekord, no dal som za pravdu duchovnému, že celý proces dokonania jednej veci je výsledkom úspešných čiastkových vecí, ktoré ma nakoniec priviedli do Pezinka. Krásne mesto.

V krásnom bielom erárnom oblečení dostávam chuť na filozofovanie o prehnaných nárokoch dnešnej McDonaldom prežratej spoločnosti na  jedinca, ktorý stráca ilúzie o normálnosti tohto sveta.