Nie je to tak dávno, čo som opustil hniezdo so slávnymi redaktormi z najprestížnejšej televízie na Slovensku a iných priľahlých bezprávnych štátov a presťahoval sa do centra celého hunbuku menom Bratislava.
S ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré sa mi za posledný rok stali, som si myslel, že môžem siahnúť hlbšie do vrecka a vyvaliť o 30 euro za nájom viac, ako tomu bolo v predchádzajúcom hniezde slávnych a budúcich legiend žurnalistiky.Hniezdo slávnych heterosexuálov som vymenil za hniezdo metrosexuálnych homosexuálov. Nechcelo sa mi do toho.
Nikdy som sa nebavil viac ako s jedným gayom za stolom a zrazu mám používať wc s dvoma gays, ktorí majú niečo cez 190 cm a 85kg. Chlapi ako sa patrí. Ale patrí sa naozaj ich volať chlapmi?
Bol som onou psycho vŕbou, ktorá s tvárou pochopenia tlačila do seba problémy vzťahu muž-žena. A zrazu sa z jednej časti vytratil ženský rod a počúvam, ktorý chlap má väčšie svaly, vtáka a kto s kým spal preto, lebo sa mu v jeho promiskuitnej 24 hodinovej chvíli chcelo.
Prišiel som do nového teplého miesta s jednou tubou šampóna a sprchového gélu v jednom, jednou holiacou penou, troma jednorazovými žiletkami, zubnou kefkou a pastou a s jednou voňavkou značky podporujúcej boj proti rakovine prsníka, ktorú mi mama dala niekedy dávno v minulom roku na narodeniny.
Vošiel som do kúpeľne a snažil sa nájsť miesto pre moje drobnosti. Miesto však nebolo.Na poličke dlhej asi dva a pol metra sa povýšenecky na môj Nivea šampón, ktorý som držal v ruke, usmievali:
- parfumy od Versaceho a Huga Bosa
- 4 druhy šampónov- 3 druhy dezodorantov
- 2 druhy sprejov na nohy
- 3 druhy čistiacich blbostí na pleť
- 2 druhy pien na holenie
- 4 druhy toaletných vôd po holení
- 3 druhy antiperspirantov
- 3 rôzne zubné pasty, ústne vody a vody po ústnych vodách.
Povzdychol som si a vrátil sa späť do izby, kde som našiel miesto pre moje nehomosexuálne značky, ktoré mali svoju váhu medzi gays niekedy v 90tych rokoch, keď som ešte ani netušil, na ktorú stranu v mojom prípade fúka vietor.
Pozeranie televízie sa vedie v duchu módnej polície. Nekompromisne sa odsudzujú všetky moderátorky, herečky a vyzdvihujú sa herecké hviezdy so zbožným odhadom veľkosti ich prirodzenia.Pominuli tie časy, keď som so spolubývajúcim-redaktorom vstával v ranných hodinách a užíval si atmosféru priamych prenosov hokejových zápasov z Vancouru a myslím, že nenastanú také časy, aby som si v partii svojich nových metrosexuálnych homosexuálov užíval adrenalín pri MS.
Všetko to vystriedal letmý pohľad na box. Lebo ten boxer má dobre vypracované brucho a vyzerá ako chlap podľa hesla bigger is better.
Píšem opäť bez rozumu, lebo som si uvedomil, že mi niečo chýba. Chýba mi, keď niekto rozpráva o svojej frajerke, keď spolu s ním môžem vyzvihovať jej prednosti a popritom škúliť na ostaný materiál pobehujúci okolo bez ohľadu na obsah medzinožného priestora.
Chýba mi ženská spoločnosť v byte, lebo bez nej nie je cítiť to nežné, tá vôňa, ktorá prebíja zápach mužských ponožiek. Miesto toho sa mi do adresára v hlave dostáva kopec neznámych ksichtov, ktoré sa snažia vo svojom živote nahradiť ženskosť a predstierať pôvab, ktorým sa snažia za pomoci voňavky Moschino získať podpásovo vstávajúcu priazeň mojich vyšportovaných spolubývajúcich.
Som nespokojný, frflem, snažím sa tomuto cirkusu, ktorý si hovorí život vo svojej komunite, v imaginárnom ghete bez komplimentov k niečomu opačnému, vyhnúť?
Hej, frflem za zatvorenými dverami s ipodom na ušiach, utekám za každou ponukou prechádzky na Bratislavský hrad, hľadám spôsob, aby som nikdy nezabudol, že svet nie je len o dennej dávke proteinov na svaly a o svaloch medzi nohami nadrozmerných rozmerov.
Že doteraz som žil v odlišnom svete a skúška tohto ohňa, ktorý je nenormálne teplý, nedopadla dobre a nedokážem v ňom horieť ako jeden z jeho plameňov.
Som odlišný pre tých, v ktorých svete som bol spokojný doteraz, aj keď ma niektorí odsudzovali, nepochopili alebo neodhalili.
Sú mi odlišní tí, v ktorým spoločnosti by som mal byť šťastný, no ja v takej spoločnosti nedosiahnem ani hladinu spokojnosti.
Čo teraz?
Neviem, snáď si postavím vlastnú Noemovu archu, v ktorej budem spokojný ako 40 ročná opustená Američanka s 30 mačkami v jednoizbovom byte na predmestí New Yorku.
Komentáre
pragmaticky,musim podotknut,chalan,
Bonnie, u teba mi bodka nesedí
Chalan, myslím, že nespokojnosť zo životom je prirodzene daná človeku, ale nie na to, aby sa uzavrel s 30 mačkami, ale skôr "otvoril k svetu"...a keď sa už uzatvárať, tak len s jednou kočkou, správne urobenou, len pre teba :-)
dere,nuz hej,
dere,nebud homofobna...kockou,alebo kocurom,ako kto raci,takze kludne aj s mackou:-))
tvoja nespokojnosť súvisí so sebou samým