adam j. pallo

Pozvanie od vulgárnej spolužiačky som neodmietol. Vedel som, čo ma čaká. Litre becherovky, vína, piva a vulgárnych slov. A spolužiačka nesklamala. Začalo to hneď jej príchodom po mňa.

„Pohni, jebko, chcem tam byť prvá, aby sa tie šľapky z práce nelepili na môjho starého.“

Keďže som bol na balkóne, nerobilo jej problém kričať na celé sídlisko zdola.

Zbalil som si rifle, spodné prádlo bez tangáčov, a pre prípad, že by sme sa vybrali na nejakú túru, aj náhradne tenisky.

„Posereš sa z tej chaty. Je brutálna. Tri poschodia, sedem izieb.. Dúfam, že tie lesby nebudú cez stenu počúvať, keď budem v najväčšom orgazme, ale aj keby, nech závidia, masturbátorky viktoriánske.“

Nevedel som, kto tam všetko bude a na koho chatu sme sa vybrali, ale pochopil som, že tam budú spolužiačkine nepriateľky z práce jej frajera, ktoré ona cítiť veľmi „nemusí“ a dokázala to hneď pri zadeľovaní izieb.

„Všetky rozpoltené osobnosti ženského pohlavia z frajerovej práce budú na druhom poschodí, my normálni, ktorí si do seba nemusíme pchať vibrátor, si budeme užívať nad vašimi hlavami“

Pýtal som sa jej neskôr, čo jej na nich prekáža. Rozprával som sa s tými, ktoré mali záujem o rozhovor a nezdali sa mi protivné. Rady si vypili, rady sa rozprávali a nemali problém sa odviazať viac ako by človek od nich čakal.

„Mám na to svoje dôvody a nepýtaj sa ma teraz na to. Poznám takmer všetky jeho kolegyne,ale on musí na chatu zavolať tie najväčšie kurvy. Nebavme sa o tom a radšej poďme piť.“

K nočnej zábave sa pridala aj policajná hliadka o pol druhej ráno. Stíšila sa hudba na pol hodinu a pokračovalo sa ďalej.

Vulgárna spolužiačka sa celú dobu odo mňa nepohla. Nebol tam nik z našich spoločných kamarátov, ani spolužiakov, ocitli sme sa na firemnej party jej frajera, na ktorej som nemal byť, no ona si ma presadila. On nechcel ísť bez nej, ona nechcela byť len v spoločnosti nahlúpych namyslených pipiek, a tak si zobrala so sebou svojho verného alkoholového „psíka“.

Do postele sme sa pobrali ráno o ôsmej. Zopár kolegov jej frajera práve vstávalo a chystalo sa na túru. Sedeli sme v „spoločenskej miestnosti“, dajme tomu, že to nazvem obývačka, dopíjali pivá a pozorovali, ako si nadšenci horskej turistiky balia do batohov jedlo. Pozrel som sa na vulgárnu spolužiačku a čakal nejakú, pre ňu a danú chvíľu, hlášku. Pochopila, na čo čakám, odfúkla si vlasy z ofiny, prevrátila oči a dodala:

„Nekomentujem.“

Dopila pivo a šmírovala ich ďalej.

„Nepridáte sa k nám? Máme plán to tu všetko preskúmať.“ - zakričal z kuchyne smerom k nám sympatický turista.

„Zlatino, najskôr si musím z hlavy vyprášiť opicu a potom by som možno porozmýšľala, či by som bola schopná jebať sa s batohom cez hory.“ - prekvapila ma, že to nehovorila povýšenecky, ako sa rozprávala s väčšinou prítomných na chate, ale snažila sa vniesť do gestikulácie svojich pier aj úsmev.

„Obdivujem tých ľudí, až na tie dve štetky, čo sa tvárili, že vedia natrieť chleba. Ja neviem ako sa doplazím do postele a oni sú nadržaní na výstupy po skalách a lese.“ - dodala šepotom, aby jej obdiv nad nimi náhodou nezačuli.

„Poď pomôžem ti do postele.“ - navrhol som, keď som dopil pivo.

„Ale len do tvojej, cukrouš, dnes chcem spať s tebou, starý beztak spí, nič z neho nebude a zo mňa už vôbec nie, pre informáciu, tvoju, moju..bla bla bla...žiadne dotyky, chlapče, lebo pocítiš, aké to je, keď kastrujú slonov v cirkusoch..“ - prehodil som jej ruku cez moje ramená a pomáhal vyliezť hore schodmi. Počas cesty mi robila, so zdvihnutým prstom na druhej ruke, prednášku o kastrácii slonov a jej nedostupnosti, „ale len dnešné ráno, inak by sa tak rada nechala pretiahnúť“ , prízvukovala.

Turistický oddiel sa potĺkal lesom do siedmej večer. Bola tma, vonku opäť začalo snežiť a my sme sa regenerovali v hot tube. Príjemná vodná masáž oživila každý môj stuhnutý sval a vrátila náladu sobotňajšieho večera. Našu spoločnosť rozšíril vulgárnej spolužiačky nevulgárny frajer. Nielen nevulgárny, ale v mojej spoločnosti málo hovoriaci. Neprehodil so mnou ani mäkké „f“.

„Je homofóbny, nevšímaj si ho. Nechápe to ako väčšina chlapov z Oravy a ani to chápať nebude. Ale je to riadny kus chlapa, to musíš uznať. No ruky preč, nezabudni, slony v cirkuse...“

„Daj s nimi pokoj, keď si to predstavím, gule sa mi stiahnu do žalúdka, začnem sa ťa báť a utečiem.“

„Kam by si utekal? So mnou ti je dobre a nikdy lepšie ti nebude... Milááááčik, dones nám fľašu vína, ďakujem ti, srnček môj.“ - okríkla svojho „starého“, ktorý si odbehol na záchod, „začína mi jebať z tej prírody, ….srnky, tchory, pavúky a iné krvilačné šelmy, a ja bezbranná žena sa tu z toho poserem od strachu...kurvajst, čo toľko robí na tom hajzli?“

„Kontroluje, či nedopadol ako slon z cirkusu.“

„Sklapni. Čo hovoríš na toho jeho kolegu. Dobrý kus, však?“

Začala debatu o turistovi, ktorý nás ráno volal do svojho oddielu mladých nadšencov prírody a pokladov nikdy neutíchajúceho a večne spievajúceho lesa. Z jej ženského uhla pohľadu, okoreneného „vybranými“ slovami čučom opitého bezdomovca pred Tescom, sa jej javil ako typický príklad mužného, inteligentného, bohatého a hlavne mladého a veľmi atraktívneho chlapa, ktorý by rád pretiahol iného chlapa.

„Daj na moje slová a chop sa šance, buzíku, je na chlapov, ja som žena, ja to vycítim.“

„U mňa si to nevycítila, ja som ti to musel povedať.“ - ohradil som sa proti jej dvadsiatemu ôsmemu zmyslu.

„No to hej, lebo keď som ťa spoznala, tváril si sa ako Kasanova, i keď s tvojím výzorom, prázdnym kontom a desiatimi jebákmi na čele, by som radšej sedela doma a skladala hračky do kinder vajec, aby som sa mala za čo nažrať v školskej jedálni.“

„Netrep, kinder vajca som neskladal, vkladal som letáky do obálok a dokladal tovar v Metre a jedol som výhradne v najvyberanejších školských jedálňach.“ - ironicky som jej oponoval „a nebol som Kasanova, ale Julia Robert z Pretty Woman a to neboli jebáky, ale biele znamienka krásy, ktoré som si dal odstrániť.“

„No vidíš, a kto ťa z tej močky vytiahol? Kto ti podal pomocnú ruku, kto ťa chráni pred celým zlým svetom, aha aha aha?“

„Však Richard Gere, ne, ty káča?“

Začala do mňa špliechať vodu, čo som jej opätoval. Jej vreskot prehlušil mužský hlas, ktorý na nás kričal zdola.

„Čo to tam máte za párty?“

Natiahli sme hlavy cez hot tube a zábradlie terasy, nech sa dozvieme, kto je taký zvedavý. Kolegovia jej frajera sa vrátili z kostola. Skupinu tvorila väčšina tých istých ľudí, ktorí boli cez deň na potulkách lesom.

„Osviežujeme si svoje skazené, diablom posadnuté telá, hriešnejšie ako tanec so Swayzim a zakázanejšie ako porno na STV do desiatej. Pridaj sa k nám a tvoje telo, ktoré prijalo iné telo, bude dôkazom, že dvaja diabli budú vždy viac ako desať lesbických anjelov, ktoré práve slintajú okolo teba.“ - spolužiačka sa postavila a začala básniť pozvánku do hot tube a aby svojmu divadlu dodala vážnosť, párkrát rukami ukazovala hore k oblohe a následne dolu k zemi. Nedala sa vyrušiť, keď jej uprostred vystúpenia padlo ramienko a odhalilo ľavý prsník, hriešnejší ako Swayziho tanec, zakázanejší ako porno do desiatej...

Z dola sa ozval smiech. Nebol škodoradostný, ale úprimný.

„Také pozvanie nemôžem odmietnuť.“ - odpovedal.

„Vstup len na Adama, ako vidíš.“ - nedala sa vyviesť z miery a skĺzla späť ku mne.

Skupina sa po vystúpení lady Diabol pobrala dovnútra a chystala na večeru.

„Kurva, akurát pred tými jeptiškami so zarastenými zadkami mi musel vybehnúť plavák, kurva, to je hanba, daj sem fľašu..“ - odpila si dlhý glg a pokračovala - „ a jebať ich, nech sa pozrú, im také nenarástli a možno by si aj rady chytili.“

Snažil som sa ich obhájiť a zmeniť, aspoň o päť percent, jej názor na ne. Mohol som rozprávať aj dve hodiny, tvárila sa, že ma nepočúva. Urobila to prvýkrát, čo sa poznáme. Svoju ignoráciu nad mojim obhajovaním neprerušila žiadnym „vtipných“ slovom. Museli jej ublížiť, zahanbiť ju, a tak veľmi, že to nedokázala nikomu povedať. Ani svojmu frajerovi, a ani mne, dusila to v sebe a bránila sa svojimi prostriedkami, ktoré urážali ju samu a nie tých, ktorých sa snažila ponížiť.

S obhajobou som prestal po piatich vetách. Bol som zmätený z jej výrazu - „nevidím, nehovorím, nepočujem“, ktorý bol signálom, aby som držal hudu, stále nie je čas na vysvetľovanie.

„Kto sa to k nám vlastne pridá?“ - prešiel som na inú tému.

„Dvakrát hádaj, he“ - oči sa jej rozžiarili - „ten čavo, ktorý nás ráno volal. Máš šancu, chyť mu vtáka pod vodou, uvidíš, podrží, he, he, ehm, mimochodom povedala som, že budeme holí.“

„No však si buď, ja nie.“ - ohradil som sa.

„Daj si facku a vyzleč boxerky.“

[pokr. v bud. cl.]