Sestrine slová o narcizme a egoizme mojej osoby zneli vo mne ešte dva dni, hučali mi v hlave, keď som súložil s nejakým vyštudovaným „matfyzákom“ , chľastal s kamarátmi a nakupoval nejaké, pre život nevyhnutné, potraviny. Rada „porozmýšľaj nad sebou“ bola dobrou radou, no hľadať na ňu odpoveď sa mi nechcelo, nerozmýšľal som. Asimiloval som sa v blave a po týždni som sa rozhodol navštíviť školu. Október bol v plnom prúde, škola sa k nemu veľmi rýchlo pridala a bolo na čase plniť si svoje školské povinnosti.
Po dvoch týždňoch som sa odhodlal na tieto povinnosti a šiel na prvý seminár. Uvítacie semináre majú výhodu v tom, že trvajú asi 5 minút a potom sa každý bez jediného úprimného slova poberie po svojom. Dvadsať spolužiakov z krúžku si povedalo „čau“ a rozišlo sa v pokoji a mieri s hlavami vztýčenými k nebesám, lebo tie hlavy sú právnické a tento rok to bude už definitívne na papieri, že tieto hlavy sú plné zákonov, paragrafov a len tieto hlavy vedia vysv etliť, čo sa v tých zákonoch píše.
Pri pohľade na tieto vztýčené hlavy som začal rozmýšľať, či ma nedeformovalo prostredie, v ktorom som sa za posledných päť rokov pohyboval. Robilo z nás právo a myšlienka toho, že my budeme oná elita spoločnosti, narcistov, alebo sme my narcisti právo povýšili na niečo, pre ostatných smrteľníkov, ktorí nemali to šťastie ho študovať, na niečo nedosiahnuteľné, nedotknuteľné, niečo, čo nás bude vždy od nich oddeľovať, čím budeme poznamenaní a zaradení do vyššej kasty. Do tej kasty, kde nepatrí ani moja sestra, ani moji niektorí kamaráti, ani nikto iný, kto sa nepohybuje v budove na Šafárikovom námesti. Vedie titul k narcizmu alebo narcizmus k titulu?
„No tak toto nie, americkou kultúrou nafetované dieťa sa nám predsa len vrátilo. Servus buzna. How are you?“ – predsa len žije a neemigrovala. Spolužiačka, ktorú som naposledy videl, keď som vystupoval z taxíka potom, čo sme sa opili v Ponorke a ona sa posťažovala na ohavanosť chlapskej nadržanosti na erotické pomôcky v posteli.
„Čo tu tak zamyslene stojíš. Vieš vôbec, kde si? Toto nie je New York, sa zobuď z amerického sna.“
„No fakt len teba som potreboval teraz vidieť.“ – bez pozdravu, s iróniou v hlase som jej odpovedal na nepoloženú otázku.
„Jebem ti ja tvoje pocity, poďme na kávu.“ – nezmenila sa. Používala stále ten istý slovník. Prestal som rozmýšľať, čo zo mňa urobilo štúdium práva za posledné roky a vybral som sa na kávu.
„Nie som vôbec zvedavá ako si sa mal v amerike. Na tie sračky o tom, ako tam je dobre, nie som vôbec zvedavá,len mi povedz, či si sa tam nechal vyšukať od nejakého černocha.“
„Nenechal.“ – odpovedal som. Nepočúvala ma a hneď mlela zo seba ďalšie slová.
„Nechceli ťa, čo? Sa im nedivím, he he he, dnes platíš ty, dolárov máš plnú riť, tak sa ukáž aký si pracháč.“
Zasadli sme v kaviarni blízko školy. Objednali dve kávy, tak ako naposledy, a začali debatovať.
„Ako to dopadlo s frajerom? Podvádzal ťa alebo to bola zas tvoja bujná fantázia.“
Vystrčila mi pred oči prst, na ktorom sa ligotal zásnubný prsteň.
„Trt makový ma podvádzal, ktorá by sa na neho ulakomila. Miluje ma ako koňa. Po škole sa ideme brať. Makal v práci od rána do večera,aby mal dobrý príjem a ja piča som ho len podozrievala, sa mu divím, že ma nekopol do riti a nevyhodil. Vzal si hypotéku a kúpil byt. Bude kolaudácia, tak sa priprav a chcem nejaký drahý darček, tak na to sa tiež priprav.“
„No vidíš, takže nebola v tom žiadna sekretárka z vidlákova, ako si sa snažila presvedčiť seba aj mňa.“
„Nemudruj. Milujem ho viac a viac.“
„Však keď máš prsteň za 2O tisíc a k tomu byt, bodaj by si ho nenávidela.“
„Nebuď drzý. Dobre vieš, čo k nemu citím a nebudem to meniť."
Usmial som sa a zadíval sa von oknom.
„Koho tam vidíš?“ – prerušila niekoľko sekundové ticho.
„Nikoho. Rozmýšľam. Mal som pred nedávnom rýchly výplach žalúdka od mojej sestry.“
„Čo sa stalo?“
„Vraj som egoista a mám sa nad sebou zamyslieť. Myslíš si to aj ty o mne?“
„No teraz fakt nie som v takom stave, aby som rozoberala tvoje výlevy. Kašli na to a rozmýšľaj si doma, dáme bechera?“
Kašľal som na to, aj tak nemá s tým nič spoločné a ako ju poznám, nikdy nemá náladu rozprávať sa o druhých, jedine vtedy ak tí druhí roberali ju za jej chrbtom. Dali sme do seba zopár pohárikov, ja som hovoril o amerike, ona hovorila o zásnubnom prsteni a niekoľkrát mi s ním zamávala pred očami. Bola fakt šťastná. Nedávala to najavo, ale z každého jej slova, aj toho vulgárneho, bolo cítiť, že je spokojná, zaľúbená, a že nič a nikto jej to neprekazí. Rozprávala o dovolenke, o mame, ktorá nebola veľmi potešená, že jej jediná dcéra sa bude v tak mladom veku vydávať.
„...a teraz ma počúvaj...“
„však ťa stále počúvam, nepustíš ma k slovu...“ – rezignovane som poznamenal.
„bola som na mamu taká nasratá, že som ju chcela v Egypte predať za ťavy. To sa tam tie posledné dni nedalo s ňou vydržať. Nikdy neber na dovolenku svojich rodičov a frajera“ – hlavu mi už trocha motalo, ale snažil som si to predstaviť – „nedala nám ani sekundu pokoj, všetko muselo byť ako ona povedala. Prvé tri dni sa správala slušne a potom niečo do nej jeblo a mala som po radovánkach. Ani v sprche som frajerovho vtáka nevidela. Nemohli sme sa bozkávať, nemohli sme sa spolu kúpať, nemohli sme súložiť, mohli sme len ju počúvať...kurva, to sa nedalo vydržať....keď sme sa vrátili dva dni sme z postele nevyliezli, nadržaná som bola jak krava, frajer chcel normálne zavolať svojho kamaráta, nech mu pomôže. Súhlasila som.“
„No téda, to mi je novinka, takže si si užila dvoch naraz ?“
„Nie. Prihlásili sme sa na swingers party, tam vy teplí nemôžete, užila som si viac ako bolo treba. Normálne som tam od nejakého sedláka niečo chytila a týždeň som behala po doktoroch. Teda myslela som si, že to je od niekoho odtiaľ, nakoniec to bol zápal močového mechúra.“
Rozpovedala mi ako sa im raz podarilo na dovolenke újsť z dohľadu jej mami a vybrali sa na pláž s cieľom si tam dopriať to, čo nemohli v teritóriu, kde vládla ich mama. Kde však nevládla jej mama, vládla matka príroda a egyptské zákony.
„no ktorý jebo by si pomyslel, že tam policajti behajú o pol tretej v noci po pláži? Ešte dobre, že sme im utiekli, nechala som tam kraťase a utekala ako o život. Piesok sa mi však dostal tam kam nemal a prejavilo sa to potom na tom zápale...vidíš, čo všetko si my ženy musíme vytrpieť, keď chceme trocha pozornosti a dobre byť prefiknuté.“
„Nemala si brať mamu na dovolenku. Dáme ďalšie kolo?“
Z ďalšieho kola bolo ešte niekoľko ďalších. Pripíjali sme na zásnuby, nedoprajnú matku, ktorej už všetko odpustila, jej budúcu svadbu, všetkých hlupákov na svete, na Britney Spears, na jedovaté amazónske žaby, ktoré nikto nevidel a na to, aby ten rok na škole bol úspešný a aby sme štátnice urobili na prvý šup. Boli sme už ožratí, keď obrátila svoju zvedavosť na mňa.
„A vieš konečne, s kým to chceš spávať? Si teplý alebo si gay? Kurva, ja som opitá...no tak ako je to s tebou? Podľa mňa si buzna, obyčajná nadržaná buzna na všetkých chlapov na svete. Aj toho môjho by si chcel?... chcel by si ho, priznaj sa, ha ha ha ha, vieš ako je dobre vybavený, ale daj mu pokoj,lebo ti vtáka odrežem.“
„Nemám záujem, nie je môj typ a nemá dobry vkus, poznám jeho frajerku, to je ale krava.“ – skočil som jej do reči.
„Však? Ja ju tiež poznám, tá je ale škaredá, ale ty si teplý, a to je horšie, he he he.“ – odbila ma – „vy sa hráte na drsných heterákov s dobrým srdcom a škaredým pohľadom, ale pritom ste obyčajné štetky, ktoré si natrhujú rite a pchajú tisíc vtákov do huby, až nakoniec príde ten správny so zlým srdcom a pekným podľadom, ktorého stiahneš hneď do postele, otrčím mu ako posledná zúfala kurva za dva centy vo Viedni a šup už máš v sebe HIV.“
Nedala sa zastaviť, nehovorila to s hnevom v hlase, ale bola opäť "zažratá" do svojho predslovu, vedela všetko najlepšie a presne tak to v živote funguje ako to ona hovorí.
„...teplí sú predurčení zdochnúť na AIDS, dostal si to do kolísky, keď si sa narodil. Tebe všetky sudičky sveta pri narodení ružovým sprejom napísali do tvojej skazenej duše tri veľké písmena: G-A-Y a po nich prišli ďalšie, ktoré tam dopísali AIDS. A tým ti určili tvoj osud. Jááá ti to hovorím v dobrom, ako tvoja kamarátka, ešte jedno kolo Vás poprosíme, mladá slečna....“ – stíhala všetko , no držala sa ďalej témy a svojej teórie - skapeš na AIDS a nijak inak. Amen.“
Nebránil som sa. Súhlasil som so všetkým, čo povedala, a to jej dalo pocit víťazstva, ktorý sa vytratil na druhý deň, keď sklonená nad záchodovou misou nadávala na všetky kurvy, ktoré jej nalievajú alkohol.
Deň sa pomaly presunul do druhej polovice, keď sme opúšťali kaviareň, do ktorej sme pred 4mi hodinami šli na kávu. Výsledkom boli dve kávy, desať becheroviek, dve pivá a jedna krabička cigariet pre každého. Predebatovali sme všetko podstatné, prepili sme všetky peniaze a presunuli sa ku mne na byt.
Ľahli sme si spolu na posteľ a rozprávali sa, kým sme nezaspali. Spolužiačka je svojská baba, nemá veľa kamarátiek, kvôli jej prejavu s vulgarizmami, no ten, kto ju bližšie spozná a komu to dovolí, spozná v nej dobrého človeka, kamarátku, ktorá sa len-tak niečoho a niekoho nebojí. Dodáva mi silu, vzbudzuje vo mne ambície, no svojou lenivosťou tie ambície vždy na druhý deň po stretnutí s ňou vrátim tam, odkiaľ boli vzbudené.
„Ja ťa mám najradšej zo všetkých chlapov a nikdy nedopustím, aby si ma opustil kvôli nejakému kurevníkovi, ktorý do tebe nadrbe ten „ shitný“ AIDS. Dávaj si pozor, ja ťa potrebujem.“ – po týchto slovách sme obaja zaspali.
Komentáre
ach jaj
ahoj peter...
keď to doma utíchne..))
to pablo
..))))..noooo...prečítané...
v kamoške som našla kus seba...))
usmievam sa..)))
preluskala som teraz naraz tri tvoje clanky,
TO MissEllie
kamaratka je dnes uz stastne vydata, zmenila svoj slovnik a prestala pit, v dalsich clankoch sa objavi velmi malo,takze len tak pre info... dakujem za tvoju stalu podporu, za to, ze citas moje clanky a dufam, ze to vydrzis az do konca
to luu
chalan...firefox automaticky opravuje chyby..:)))
ale..na chybách nezáleží,ked ťa vie obsah strhnúť..a používaš čiarky..:)))
a jasne,že vydržím do konca..len to kus urýchli..nech tolko na teba nečakám...aj ked..chápem zase,že ťa asi škola okráda o čas..:)))